Na tomto mieste si môžete bezplatne stiahnuť Spravodaj týkajúci sa niekoľkých tipov na ukončenie vykurovacej sezóny vo vašej stavbe. Je určený všetkým, ktorí sa zaujímajú o nové trendy v oblasti znižovania nákladov na bývanie a nových trendov v
stavebníctve.
Eko – Centrum, o.z. vyhlasuje Výzvu na predkladanie ponúk na dodávku grafického a výpočtového softvéru. Jedná sa o dodanie profesionálneho architektonického programu na vytváranie vizualizácií a kompletných projektov pre návštevníkov, ktorí prejavia záujem o služby expertov. Program by mal byť schopný plynulo prechádzať z 2D do 3D vizualizácie, vytvárať najrôznejšie rezy, pohľady, vysoko realistické rendre, pracovať s konštrukciami v akomkoľvek pohľade, disponovať interaktívnym výpisom prvkov a na tvorbu, meranie, úpravu a návrh využitia obnoviteľných zdrojov energie.
Podklady do súťaže si môžu uchádzači stiahnuť v priložených prílohách.
Eko-Centrum vyhlasuje výzvu na predkladanie ponúk na Grafický návrh, vyhotovenie a umiestnenie 2ks billboardov a 1 ks propagačnej tabule. Predmet zákazky je podrobnejšie popísaný v priloženej výzve.
Pri osvetlení v exteriéri je často nutné ešte pred výstavbou zvážiť, kam umiestnite elektrické rozvody a káble. Moderné osvetľovacie systémy však v súčasnosti ponúkajú nové možnosti a pokiaľ sa rozhodnete pre
solárne svietidlo, ušetríte značné základy na energiu.
|
Cieľová skupina |
Majitelia chát a rodinných domov so záhradou, altánkom, bazénom príp. jazierkom, obce, správcovia parkov, cintorínov, záhradkárske osady |
|---|---|
|
Vstupná investícia |
od 2 EUR v závislosti od vybavenia solárneho svietidla. Lampa s detektorom pohybu stojí od 60 EUR. |
|
Úspora |
až 80 % energie |
Úsporné žiarivky a LEDky postupne nahrádzajú klasické
žiarovky, ktoré usporia až 80 % elektrickej energie. Samostatnou kategóriou v nových trendoch osvetlenia tvoria solárne lampy. Napríklad v súčasnosti sa stali bežnou súčasťou infraštruktúry v západnej Európe, USA alebo v Ázii, kde ich využívajú dokonca aj pri verejnom osvetlení.
V solárnom svietidle sa nachádza batéria, ktorej životnosť ja až 20 rokov. Dobíja sa pomocou relatívne malého panelu, ktorý upevníte priamo k svietidlu alebo na mieste s dostatočnou intenzitou svetla.
Panel býva spravidla voľne nastaviteľný.
Ani tieň tak nepredstavuje pre solárne svietidlo problém. Stačí, ak je panel prepojený s akumulátorom svetla a je umiestnený na mieste dopadu slnečného žiarenia. Systém so samostatnou solárnou jednotkou,
oddelenou od svetelného zdroja, vám umožní osvetliť priestor, ktorý potrebujete.
Samozrejme, aby svietidlo v priebehu tmy fungovalo dostatočne dlho, akumulátor musí niekoľko hodín čerpať denné svetlo. Pokiaľ sa nabije dostatočne, svietidlo môže svietiť až 12 hodín.
Slnečná energia predstavuje prakticky neobmedzený zdroj energie. Solárne svietidlo je tak vo svojej podstate najúspornejší typ osvetlenia, ktoré nepotrebuje k prevádzke žiadnu elektrickú energiu. Jeho inštalácia je
nenáročná, iba ho jednoducho upevníte do zeme alebo na stenu (mnohé stačí do zeme len zapichnúť). Svietidlá sú vyrobené z odolných materiálov a nové technológie garantujú niekoľkoročnú životnosť.
Intenzita svetla je porovnateľná s klasickými záhradnými lampami a okrem toho, že sú ekologické, prinášajú
zaujímavú finančnú úsporu. Treba si však dať pozor na ich umiestnenie, pretože počas dňa by mali načerpať čo najviac denného svetla. Solárny panel by mal preto smerovať na juh.
Senzorové svetlá majú infračervené snímače, ktoré vo dne aj v noci registrujú náhle výkyvy tepla spôsobené osobou alebo autom. Po takom impulze sa svetlo automaticky zapne na časový interval, ktorý si pri inštalácii navolíte. Vďaka detektoru pohybu sa zas svietidlo rozsvieti vtedy, ak zaznamená vo
svojom okolí pohyb v tme.
Reguláciou svetla zabezpečíte, že svietidlá nebudú zbytočne aktívne celú noc, ale iba vtedy, keď ich budete skutočne potrebovať. Zamedzíte tým aj vybitiu batérie. Úplne postačí, ak nastavíte záber senzoru na vami požadovanú
vzdialenosť. Niektoré lampy dokážu vďaka viacsenzorovému optickému systému sledovať dokonca uhol 360°, tzn. celé okolie.
|
Výhody |
Nevýhody |
|---|---|
|
|
Solárne lampy
môžete použiť tam, kde nie je vybudovaný prívod elektrickej energie. Ide tak o ich veľkú výhodu oproti klasickému osvetleniu. Na niektorých miestach je totiž nákladné zriadiť elektrickú prípojku, a preto je solárne osvetlenie často najvhodnejšou alternatívou.
Niektoré modernejšie modely svietidiel sú vybavené elektrickým adaptérom. Ten sa však používa len v prípade, že by dobíjanie cez solárny panel nebolo postačujúce alebo pokiaľ napätie v batérii klesne pod požadovanú hodnotu.
Klasickými solárnymi svietidlami možno osvetliť záhradu, záhradné jazierko alebo bazény. Stolové solárne lampy sú vhodné na osvetlenie záhradných altánkov, stolov alebo terás a zabudovaný akumulátor umožní pri plnom nabití až dvanásťhodinovú
prevádzku.
Slnečná energia sa však začína využívať aj pri verejnom osvetlení miest a obcí. Základom solárnych lámp je solárny modul (panel), ktorý dodáva potrebnú energiu. Potrebu dodávky a odberu energie napr. v noci rieši pripojený akumulátor. Princíp
fungovania je teda podobný ako pri osvetlení exteriéru – záhrad, altánkov a bazénov.
Dĺžka samostatnej prevádzky býva pri verejnom osvetlení jedným z najdôležitejších parametrov. Tá závisí nielen od výkonu panelov a kapacity batérie, ale aj od kvality
riadiacej jednotky a príkonu. Práve preto sa tu najčastejšie využíva LED technológia, ktorá i pri spotrebe 10 – 20 W zaistí dostatočné osvetlenie ako tradičné lampy.
Zdroj:
http://www.energia.sk/otazka/obnovitelne-zdroje/solarne-osvetlenie-usetri-az-80-energie/6045/
Na samom začiatku si musíte poznať odpovede na niekoľko najzákladnejších otázok:
Slnečné žiarenie je ľahko dostupným obnoviteľným zdrojom energie. Jeho využívanie nezaťažuje životné prostredie. Ďalšou výhodou
slnečného žiarenia je jeho rovnomernejšie rozloženie v porovnaní so svetovými zásobami tradičných a vyčerpateľných palív, akými sú ropa, uhlie, zemný plyn. Nevýhodou je mnohonásobne nižšia koncentrácia slnečného žiarenia, čo vedie k nízkej účinnosti premeny energie. Aj preto nemožno zatiaľ na základe doterajších
poznatkov považovať slnečnú energiu za rovnocennú náhradu fosílnych zdrojov.
Pri kolmom dopade slnečných lúčov na zemskú atmosféru dopadne na 1 m² v priemere 1,36 kW žiarenia. Jedná sa o tzv. „slnečnú konštantu“. Časť tohto priameho slnečného žiarenia je pohltená a
rozptýlená v zemskej atmosfére plynmi a aerosólmi a časť je odrazená späť do vesmíru, takže pri bezoblačnom počasí dopadá na zemský povrch žiarenie s výkonom asi 1 kW/m².
V našich zemepisných podmienkach je celková doba slnečného svitu bez oblačnosti zhruba 1200 – 2000 hodín
ročne, v závislosti od výskytu hmiel a inverznej oblačnosti. Intenzita slnečného žiarenia sa počas roka mení. Maximum slnečného žiarenia na Slovensku zaznamenávame v júli, minimum na prelome decembra a januára. Energiu slnka možno reálne využívať 7 až 9 mesiacov v roku na ohrev vody, v jarných a jesenných
mesiacoch aj na prikurovanie. Počas dňa najviac žiarenia dopadá na zem napoludnie, kedy je poloha slnka na oblohe najvyššia a cesta prechádzajúceho slnečného žiarenia cez atmosféru najkratšia. V podmienkach Slovenska sú najlepšie zisky dosahované pri orientácii slnečných kolektorov na juh (juhozápad) s uhlom
sklonu pre celoročnú prevádzku cca 45°, kedy je zaistený optimálny pomer medzi maximálnym využitím žiarenia v zimných mesiacoch, keď je slnko nízko a zníženým výkonom v letných mesiacoch, keď je slnko vysoko. Najmenšie energetické zisky sú v miestach, kde je slnečné žiarenie dopadajúce na kolektory obmedzované,
napríklad v úzkych dolinách v horskom prostredí, na miestach v susedstve tieniacich objektov, ako sú stĺpy, komíny, vysoké stavby a v lokalitách s častou inverziou a hmlistým počasím.
Ako funguje solárny kolektor?
Slnečné žiarenie dopadajúce na absorbér kolektora sa mení na teplo, ktoré sa akumuluje a odovzdáva teplonosnej kvapaline prúdiacej v nerezovom absorbéri kolektora. Naakumulovaná energia je prostredníctvom teplonosného média odovzdávaná zohrievanej vode vo výmenníku. Expanzná nádrž udržiava rovnomerný
tlak a vyrovnáva zmeny objemu kvapaliny. Automatickú prevádzku zabezpečuje elektronické ovládanie, ktoré vypína a zapína obehové čerpadlo. Počas zamračených dní dohrieva vodu elektrické vyhrievacie teleso, kotol alebo iný zdroj tepla.
Na trhu je široká škála solárnych
systémov v rôznych cenách a kvalite. Pri rozhodovaní o kúpe a výpočte návratnosti tepelného solárneho systému je nevyhnutné zohľadniť najmä:
1. životnosť solárneho systému, ktorá sa pri materiáloch používaných v súčasnosti zvyčajne pohybuje v rozmedzí 25 – 30
rokov,
2. obstarávacie náklady celého solárneho systému vrátane inštalácie – závisia od konkrétnej situácie (počet a umiestnenie kolektorov, objem zásobníka, dĺžka pripojovacích potrubí a pod.), bežne sa pohybujú od 2000 € do 4000 €, prípadne viac,
3. prevádzkové náklady sú minimálne, zahŕňajú spotrebu elektriny na pohon obehového čerpadla s výkonom 25 – 40 W cca 6 €/rok a výmenu teplonosnej kvapaliny raz za 6 – 10 rokov v sume cca 100 €,
4. možnosť využitia štátnych dotácií na takéto druhy
OZE.
Zdroj: SIEA/ERDF (http://www.siea.sk/letaky/c-259/ako-vybrat-slnecny-kolektor/)
Eko-Centrum, o.z. a gmina Oświęcim už pomerne dlhú dobu sledujú a zaznamenávajú čoraz vyšší záujem zo strany samospráv, no aj bežných ľudí o obnoviteľné zdroje energie. Častokrát sa stretávame s
otázkami, ktorý z OZE by bol pre nich ten najvhodnejší, ekonomicky dostupný a rentabilný. Z týchto informácií vyvstal dopyt po zmapovaní využívania a potenciálu obnoviteľných zdrojov energie, o syntézu informácií s touto problematikou jednoducho a prehľadne usporiadanú do ucelenej publikácie, ktorá by
pojednávala o tom, do akej miery sa OZE v prihraničnom regióne využívajú, kde je vhodné umiestniť aký zdroj využívajúci OZE podľa geologických, geografických, klimatických, sociologických, morfologických predpokladov toho – ktorého územia.
Hlavnými aktivitami projektu
budú:
Projekt je spolufinancovaný v rámci Euróskeho fondu regionálneho rozvoja, Operačného programu PL – SK 2007-2013, Fondu Mikroprojektov a vlastných zdrojov.
Podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa v členských krajinách Európskej únie zvyšuje. Podľa Eurostatu sa v rámci 28 členských krajín EÚ ku koncu roku 2012 zvýšil podiel energie z OZE na 14,1%, zatiaľ čo v roku 2004 tvorili 8,3 %.
Hlavným dôvodom zvyšovania OZE je snaha dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, v ktorej EÚ stanovila päť ambicióznych cieľov týkajúcich sa zamestnanosti, inovácií, vzdelania, sociálneho začlenenia a oblasti klímy a energetiky, ktoré by sa mali splniť do roku 2020. Všetky členské
štáty prijali vlastné vnútroštátne ciele v každej z týchto oblastí. V rámci energetiky sa zaviazali do roku 2020 dosiahnuť podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie vo výške 20%.
Najväčší nárast zaznamenalo za posledných osem rokov Švédsko, kde sa podiel OZE zvýšil z 38,7 % na 51,0 %, pred Dánskom (z 14,5 % na 26,0 %) a Rakúskom (z 22,7 na 32,1 %). Päticu uzatvára Grécko s 15,1 % (zvýšenie zo 7,2 %) a Taliansko s 13,5 % (nárast z 5,7 %).
Z údajov Eurostatu vyplýva, že najvyšší podiel OZE na spotrebe má Švédsko (51,0 %), Lotyšsko (35,8 %), Fínsko (34,3 %) a Rakúsko (32,1 %).
Z grafu vyplýva, že z 28 krajín Európskej únie dosiahlo svoj cieľ zatiaľ len Švédsko, Estónsko a Bulharsko. Ostatné krajiny sa postupne k svojim národným cieľom približujú, no krajiny ako Malta, Luxembursko, Veľká Británia, Holandsko či Francúzsko majú pred sebou
ešte dlhú cestu, kým dosiahnu stanovený cieľ pre OZE.
V roku 2012 sa OZE podieľali na hrubej konečnej spotrebe energie vo všetkých štátoch EÚ spoločne podielom 14,4 %, čo v porovnaní s rokom 2011 (13,1 %) predstavuje medziročný nárast o + 1,3 percentuálneho bodu.
|
Krajina |
Rok 2011 (v %) |
Rok 2012 (v %) |
Orientačný plán pre 2011 – 2012 (v %) |
Cieľ podľa Smernice 2009/28/ES (v %) |
|---|---|---|---|---|
|
Švédsko |
49,4 |
52,4 |
41,6 |
49 |
|
Fínsko |
32,9 |
36,4 |
30,4 |
38 |
|
Lotyšsko |
32,7 |
33,0 |
34,1 |
40 |
|
Rakúsko |
30,7 |
32,2 |
25,4 |
34 |
|
Estónsko |
25,9 |
27,8 |
19,4 |
25 |
|
Portugalsko |
25,0 |
24,7 |
22,6 |
31 |
|
Dánsko |
23,5 |
24,2 |
19,6 |
30 |
|
Rumunsko |
21,5 |
22,1 |
19,0 |
24 |
|
Litva |
20,3 |
20,8 |
16,6 |
23 |
|
Slovinsko |
19,4 |
20,2 |
17,8 |
25 |
|
Bulharsko |
13,4 |
17,7 |
10,7 |
16 |
|
Španielsko |
15,1 |
16,7 |
11,0 |
20 |
|
Taliansko |
12,3 |
13,8 |
7,6 |
17 |
|
Francúzsko |
11,5 |
13,7 |
12,8 |
23 |
|
Grécko |
10,9 |
12,5 |
9,1 |
18 |
|
Poľsko |
10,9 |
12,4 |
8,8 |
15 |
|
Nemecko |
11,8 |
12,4 |
8,2 |
18 |
|
Česká republika |
9,4 |
11,3 |
7,5 |
13 |
|
Slovensko |
9,9 |
10,6 |
8,2 |
14 |
|
Maďarsko |
9,1 |
9,8 |
6,0 |
13 |
|
Írsko |
6,6 |
7,5 |
5,7 |
16 |
|
Cyprus |
5,4 |
7,0 |
4,9 |
13 |
|
Belgicko |
4,2 |
5,3 |
4,4 |
13 |
|
Holandsko |
4,4 |
4,5 |
4,7 |
14 |
|
Veľká Británia |
3,8 |
4,1 |
4,0 |
15 |
|
Luxembursko |
2,9 |
3,1 |
2,9 |
11 |
|
Malta |
0,2 |
0,3 |
2,0 |
10 |
|
EÚ 27 |
13,1 |
14,4 |
– |
20 |
Zdroj: http://www.energia.sk/analyza/obnovitelne-zdroje/podiel-oze-sa-v-krajinach-eu-zvysuje/12715/
Po Novom roku pre niektorých ľudí klesnú ceny kotlov na pelety, malých veterných elektrární či slnečných panelov. Vláda totiž v stredu odsúhlasila koncepciu podpory malých zdrojov energií. Takisto posunula
parlamentu návrh novely zákona o energetike, ktorý má zjednodušiť a zlacniť pripájanie zdrojov do rozvodnej siete.
Dotácie na kotly spaľujúce drevo či drevné pelety začal rozdávať už prvý Ficov kabinet. Neskôr sa však peniaze minuli a v súčasnosti musia ľudia platiť za
kotol na biomasu alebo slnečné panely plnú sumu. Po Novom roku majú začať peniaze prúdiť opäť, pochádzať majú najmä z eurofondov. O presnej výške podpory však kancelária podpredsedu vlády Ľubomíra Vážneho zatiaľ hovoriť nechce.
„Cieľom poskytnutých peňazí bude
prostredníctvom jednorazového príspevku pomôcť skrátiť návratnosť investície na najviac osem rokov. Ceny technológie sa postupne znižujú a s tým sa bude znižovať aj poskytnutá podpora,“ zdôvodňuje kancelária.
Na rozdiel od minulosti by sa k podpore
vysokoefektívnych kotlov na drevo či slnečných panelov určených na ohrev vody mali pridať aj peniaze na malé elektrárne. Konkrétne ide o fotovoltické panely, malé veterné turbíny, fototermálne kolektory či tepelné čerpadlá.Od roku 2014 do roku 2020 by na tento účel mohlo ísť celkovo sto miliónov eur, pričom by
mohlo vzniknúť asi 1300 pracovných miest, najmä pre montérov.
Museli totiž zaplatiť poplatok, ktorý distribučné spoločnosti v súčasnosti žiadajú za pripojenie takýchto zdrojov a za montáž špeciálnych elektromerov. Novela zákona o obnoviteľných zdrojoch by to však mala
stopnúť. Prudký nárast počtu malých elektrární by však nemal nastať. Ľudia totiž na takto vyrobenej elektrine nebudú môcť zarábať a skokové zdraženia elektriny známe z minulosti by sa tak opakovať nemali. Vlastníci malých zdrojov už teraz nemajú právo na štedré výkupné ceny.
Vážny to však odmieta. „Bezplatnú montáž meradla a rozpínacieho zariadenia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vynahradí bezplatne dodaná elektrina od výrobcov. O tento objem elektriny sa zníži objem nakúpenej elektriny na krytie strát, nie naopak,“tvrdí
podpredseda vlády.
Bezplatné pripájanie sa však nepozdáva napríklad Západoslovenskej energetike. „Ak má prevádzkovateľ distribučnej sústavy bezplatne realizovať pripojenie zariadenia vrátane meradla a rozpínacieho zariadenia, tak tieto náklady uhradia ostatní
užívatelia distribučnej sústavy v cenách za distribúciu,“ podotkli energetici v pripomienkovom konaní.
Malé zdroje elektriny sa k slovenskej elektrickej sieti môžu pripájať už v súčasnosti. Ich počet sa však v súčasnosti pohybuje len okolo dvoch stoviek. Okrem
ich relatívne vysokej ceny sa totiž ich vlastníci museli porátať aj s veľkou administratívnou záťažou.