Na tomto mieste si môžete bezplatne stiahnuť Spravodaj týkajúci sa podmienok využívania dotácií na obnoviteľné zdroje energie v nasledovnom programovacom období 2014-2020. Je určený všetkým, ktorí sa zaujímajú o nové trendy v oblasti znižovania
nákladov na bývanie a nových trendov v stavebníctve.
Na tomto mieste si môžete bezplatne stiahnuť Spravodaj týkajúci sa základných krokov, ktoré treba vykonať počas rekonštrukcie bytových domov. Je určený všetkým, ktorí sa zaujímajú o nové trendy v oblasti znižovania nákladov na bývanie a nových
trendov v stavebníctve.
Vláda rokovala o potenciáli energetických úspor, ktoré má priniesť obnova bytových a nebytových budov. Návrh stratégie počíta s tým, že obnova bytov a domov by mohla pokračovať v tempe posledných piatich rokov.
Slovenská vláda minulý týždeň diskutovala o návrhu stratégie obnovy fondu budov, ktorý predložilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Materiál reaguje na článok 4 európskej smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ).
Ten vyžaduje stanoviť dlhodobú stratégiu na mobilizáciu investícií do obnovy vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov. Identifikuje nákladovo efektívne prístupy, opatrenia na podporu hĺbkovej obnovy i perspektívu s cieľom usmerňovať investičné rozhodnutia jednotlivcov, stavebného sektoru a finančných inštitúcií. Taktiež má obsahovať evidenciou podložený odhad očakávaných úspor energie.
V aktualizácii Koncepcie energetickej hospodárnosti budov do roku 2010 s výhľadom do roku 2020, ktorá bola odsúhlasená v roku 2012, sa potenciál úspor energie v období 2011 – 2020 odhadol na 15 222,8 TJ.
Podmienky pre stanovenie potenciálu úspor energie sa však odvtedy zmenili.
Potenciál úspor a obnovy po novom
Po novom sa vychádza z opatrení podľa tretieho Akčného plánu energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016 s výhľadom do roku 2020. V ňom sa predpokladá úspora energie z obnovy bytových a nebytových budov do roku 2030 na úrovni 6 928,6 GWh.
„Po doterajších skúsenostiach a dostatočných formách podpory obnovy bytových budov sa predpokladá, že obnova bytových budov by mala pokračovať v tempe 29 tisíc bytov v bytových domoch a 22 tisíc bytov v rodinných domoch ročne. Obnova takéhoto počtu bytov by mala v roku 2020 zabezpečiť 72,38% podiel obnovy bytových domov a 48,81% podiel rodinných domov,“ uvádza sa v stratégii.
Ministerstvo poukázalo na to, že obnova budov je príležitosťou výrazne prispieť k požadovaným celkovým úsporám energie a potrebnému zníženiu emisií skleníkových plynov. Zároveň znamená významný prínos pre tvorbu pracovných miest, prispieva k zmierňovaniu energetickej chudoby, zvyšovaniu energetickej bezpečnosti a priemyselnej konkurencieschopnosti. Hĺbkovou obnovou budov sa navyše predĺži životnosť budov a zlepšia hygienické podmienky pri ich užívaní.
Mobilizácia investícií
Pokiaľ ide o zdroje investícií do obnovy, v prípade bytových domov sa majú využívať prostriedky z pôvodného fondu JESSICA, financie alokované v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 – 2020 (IROP) a tiež vnútroštátne zdroje cez Štátny fond rozvoja bývania. Okrem toho sa využijú aj zdroje z európskych bankových inštitúcií (programy MUNSEFF a SLOVSEFF III) a zo súkromných domácich bankových inštitúcií.
Pri obnove nebytových budov sa počíta predovšetkým s využitím štrukturálnych fondov, obzvlášť Operačného programu Kvalita životného prostredia a IROP 2014 – 2020, ktoré majú smerovať najmä na obnovu budov štátnej správy.
Európska smernica totiž stanovuje príkladnú rolu budov vo vlastníctve a správe štátu pri obnove stavebného fondu (článok 5). Štát má zabezpečiť, aby sa od 1. januára 2014 každoročne obnovili 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy.
Susedia na súde
Obnovou sa majú dosiahnuť aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, ktoré sú stanovené v smernici 2010/31/EÚ.
Napriek tomu, že štáty ju mali prevziať do svojho právneho poriadku do júla 2012, susedné krajiny Poľsko a Rakúsko tak dosiaľplne nespravili. Európska komisia (EK) preto minulý týždeň podala žaloby na Súdny dvor EÚ. V prípade Poľska tiež navrhla dennú pokutu vo výške 96 720 eur, v prípade Rakúska vo výške takmer 39 593 eur, ktoré by v prípade rozhodnutia súdu v ich neprospech mali krajiny platiť od dňa rozhodnutia až po termín zosúladenia národných právnych predpisov s európskou smernicou.
Pri návrhu pokuty EK vychádza z niekoľkých faktorov: závažnosti porušenia pravidiel, dĺžky trvania, plošnej sadzby (v súčasnosti na úrovni €650/deň) a tzv. n faktoru, ktorý závisí od výšky
HDP členskej krajiny. Presnú výšku pokuty však v rozsudku stanovuje Súdny dvor.
Kvôli neúplnej transpozícii predmetnej smernice sa už na súde ocitli aj Dánsko a Fínsko. EK navyše skúma aj situáciu v Českej republike, Holandsku, Luxembursku, Slovinsku
a Taliansku, nakoľko ani s ich prevzatím smernice nie je Brusel spokojný.
Zdroj: http://www.energia.sk/tema/elektrina-a-elektromobilita/obnova-budov-by-mohla-pokracovat-v-nastupenom-tempe-16006/13793/?infoservis=1021
Na tomto mieste si môžete bezplatne stiahnuť Spravodaj týkajúci sa využitia vodnej energie pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o nové trendy v oblasti znižovania nákladov na bývanie a nových trendov v stavebníctve.
Dňa 24.6.2014 sa v priestoroch Agroturistického areálu Húšť Dlhá nad Oravou konala medzinárodná konferencia Energetická efektívnosť verejných budov a obnoviteľné zdroje energie, ktorej hostiteľmi boli projektoví partneri Eko-Centrum, o.z. a Energetická agentúra Zlínskeho kraja, o.p.s. Táto konferencia bola organizovaná v rámci spoločných aktivít projektu Energocoaching česko-slovenského prihraničia. Konferencie sa zúčastnilo 58 ľudí hlavne zo samospráv (starostovia a starostky obcí Oravy), tretieho sektora, Regionálna rozvojová agentúra SEVER a pozvaní hostia z Českej republiky a Poľska.
V úvode všetkých prítomných čo najsrdečnejšie privítali organizátori konferencie, všetkých oboznámili s programom konferencie. Po ich privítaní dostal slovo zamestnanej Eko-Centra, o.z. Ing. arch. Jozef Vrtiel, ktorý prítomným predstavil svoju prednášku Zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných budov vrátane zatepľovania. Táto prednáška bola venovaná v prvej časti najnovším technológiám, ktoré sa využívajú pri zatepľovaní verejných budov ale aj rodinných domov, priemyselných hál a bytových domov. V druhej časti sa p. Vrtiel venoval využitiu rôznych zariadení obnoviteľných zdrojov energie v rodinných domoch a verejných budovách akými sú napríklad tepelné čerpadlá, fotovoltaika, kotle na biomasu. Taktiež predstavil výsledky z 73 termovíznych meraní, ktoré združenie vykonalo na začiatku roka 2014.
Po tejto prednáške dostala slovo pani Ing. Miroslava Knotková z Energetickej agentúry Zlínskeho kraje, ktorá prítomných informovala o rebiehajúcom projekte Energocoaching česko-slovenského prihraničia. V pomerne rozsiahlom vstupe prestavila základné aktivity projektu, doterajšie dosiahnuté výsledky, odprezentovala spoločné štvrťročné spravodaje, na praktickej ukážke predviedla ako funguje spoločná interaktívna mapa, oboznámila účastníkov s náučnými trasami pre školy po budovách využívajúci niektorý z obnoviteľných zdrojov energie.
Prednáška Jakuba Mráčka z českej spoločnosti NWT a.s. o Obnoviteľné zdroje energie a ich využívanie v praxi, praktické ukážky bola veľmi prínosná, pretože bola spojená aj s praktickou ukážkou ako funguje fotovoltický panel, ktorý bol umiestnený priamo v miestnosti a tak mali návštevníci možnosť vidieť, koľko elektrickej energie dokáže taký panel vyrobiť v reálnom čase.
Prednášku s názvom Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko – slovenskom prihraničí odprezentoval projektový manažér Eko-Centra, o.z., pán Tomáš Moravčík. Prednáška pozostávala v stručnom oboznámení prítomných o troch odborných expertízach, ktoré boli v rámci aktivít projektu vytvorené. Jednalo sa o expertízy využitia OZE v poľsko-slovenskom prihraničí z oblastí, akými sú bioplyn, biomasa a vodná energia. Taktiež bola z jej strany odprezentovaná Publikácia, ktorá zachytáva najdôležitejšie zistenia a príklady dobrej praxe zo spomínaných expertíz. Táto publikácia je dvojjazyčná slovensko poľská. Taktiež uviedol, že všetky expertízy a aj Publikácia sú voľne dostupné na stiahnutie na oficiálnej web stránke združenia.
Ako posledný vstup bola do konferencie zaradená prednáška poľských hostí z mesta Bielsko Biala, ktorých zastupovala pani Barbara Kropka z organizácie Bielska Fundacja Wspierania Przedsiębiorczości i Kultury (Bielska nadácia pre podporu podnikania a kultúry) s názvom prezentácie Propagácia obnoviteľných zdrojov v Poľsku, ktorá všetkým predstavila ich združenie, ktoré už niekoľko rokov pôsobí v oblasti osvety a vzdelávania v rámci využívania obnoviteľných zdrojov energie. Taktiež predstavila ich najúspešnejšie projekty v oblasti podpory a využívania obnoviteľných zdrojov energie vo vykurovaní a stavebníctve. Tieto projekty boli zamerané predovšetkým na územie poľsko-slovenského prihraničia.
Po absolvovaní poslednej z pripravených prednášok nasledovala krátka diskusia, kde mali možnosť účastníci klásť otázky jednotlivým prednášajúcim.
Dňa 31.5.2014 sa v Dolnom Kubíne uskutočnilo pracovné stretnutie partnerov projektu Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko – slovenskom prihraničí.
Toto stretnutie sa konalo počas osláv Dňa detí, kde sme využili vysokú návštevnosť (viac ako 1100 návštevníkov) na prezentáciu výsledkov realizovaného projektu. Návštevníkom bola poskytnutá Publikácia, obidvaja partneri ľudí detailne oboznamovali s výsledkami a výstupmi projektu. Ohlasy boli viac ako
pozitívne, veľa návštevníkov si odnášalo plno vedomostí o budovaní malých vodných elektrární prakticky priamo za domom, o možnostiach vykurovania biomasou a o najrôznejších druhoch vykurovacích telies na biomasu.
Roľnícke družstvo uvádza do prevádzky novú bioplynovú stanicu.
Novovybudovaná bioplynová stanica uprostred
poľnohospodárskeho dvora bude slúžiť v prvom rade na spracovanie hnoja a hnojovice z tamojšej živočíšnej výroby. Skolaudované zariadenie s výkonom 340 kWh nabehne už o pár týždňov do plnej prevádzky.
„Maštaľný hnoj a hnojovica sú suroviny, ktoré máme prakticky
zadarmo,“ hovorí Marián Železník, predseda Roľníckeho podielnického družstva Zuberec. „Musíme ich vhodným spôsobom spracovať a takto sa dajú zaujímavo zúročiť a premeniť na elektrickú energiu a teplo, ktoré využijeme na vykurovanie a ohrev vody.“
Investíciu za 1,4 milióna eur s odhadovanou osemročnou návratnosťou uskutočnili prostredníctvom bankového úveru. „Škoda, že u nás takéto projekty na dômyselné riešenie koncovky živočíšnej výroby nenachádzajú štátnu podporu na rozdiel napríklad od susedného Česka.“
Podpora výstavby bioplynových staníc ešte prednedávnom figurovala v oficiálnom pláne rozvoja vidieka, z jeho najnovšej verzie ho už však kompetentní vypustili.
„Pritom je to dlhodobo oveľa prínosnejšia investícia, ako iba o trochu
lacnejšie budovanie hnojísk, ktoré sú v podstate len odizolované betónové jamy,“ dodal Železník.
Jednou z hlavných aktivít cezhraničného projektu s názvom Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko-slovenskom prihraničí, ktorého cezhraničným partnerom je gmina Oświęcim, bolo vytvorenie dvojjazyčnej Publikácie v slovenskom a poľskom jazyku, ktorá by prinášala ucelené informácie o výsledkoch a zisteniach, ktoré sme zahrnuli do troch odborných expertíz.
Zároveň chceme docieliť aj to, aby bol dokument voľne
dostupný a šíriteľný, použitý ako podkladový materiál pre najrôznejšie štúdie regionálneho rozvoja, ako študijný materiál, ale aj pre laickú verejnosť, ktorej nie je ľahostajná budúcnosť regiónu, v ktorom žijú, respektíve trávia voľný čas a chcú sa dozvedieť o možnostiach využívania OZE v území čo
najviac.
Preto Vám ho tu ponúkame na bezplatné, voľné stiahnutie: Publikácia_komplet
Tak to vo svojej správe uvádza IEA. IEA vo svojej novej správe uvádza perspektívy rozvoja vodnej energie s cieľom zdvojnásobiť do roka 2050 jej produkciu. Ročne by sa tým mohli ušetriť 3 miliardy ton CO2. Aj v Európe je technický potenciál vodných elektrárni využitý len na polovicu.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vydala v spolupráci s brazílskym ministerstvom pre baníctvo a energiu novú štúdiu, v ktorej sleduje potenciál rozvoja vodných elektrární, a to až na dvojnásobok súčasnej produkcie do roku 2050. Najväčšie možnosti vidia odborníci v rozvíjajúcich sa ekonomikách, ktoré majú predpoklady na výstavbu veľkých elektrární, a rozptyľujú tým názor, že vodné zdroje a technológie už dosiahli svoj vrchol.
Tvorcovia politík by podľa autorov štúdie mali umožniť zdvojnásobenie výroby elektriny z vody a vytvoriť nutné podmienky. Do úvahy by pritom mali brať otázky environmentálnych dopadov a získania podpory zo strany verejnosti. Dvojnásobná produkcia elektriny z vody by ročne ušetrila 3 miliardy ton emisií oxidu uhličitého z elektrární na fosílne palivá.
„Hydroelektrina už je veľmi nákladovo efektívnou technológiou,“ uviedol pri príležitosti predstavenia správy zástupca výkonnej riaditeľky IEA Richard Jones. „Nová výstavba ale čelí ťažkým finančným
výzvam. Vlády musia pri navrhovaní trhov s elektrinou vytvoriť priaznivú klímu pre investície priemyslu.“
Albert Geber de Melo, riaditeľ brazílskeho výskumného centra pre elektrickú energiu (CEPEL), poznamenal, že v rozvojových krajinách môžu „veľké a malé projekty vodných elektrární zlepšiť prístup k moderným energetickým službám, zmierniť chudobu a podporiť sociálny a ekonomický rozvoj, najmä v miestnych komunitách“.
„Rozvojové krajiny energiu potrebujú: stále máme 1,3 až 1,6 miliardy ľudí bez elektriny. Bez energie ale nemôže byť prosperita,“ uviedol Kandeh K. Yumkella, osobitný predstaviteľ OSN pre iniciatívu Udržateľná energia pre všetkých. Iniciatíva, do ktorej sa aktívne zapojila aj Európska únia, má tri hlavné ciele – dosiahnuť univerzálny prístup
k energii, zlepšiť energetickú efektívnosť a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov vo svetovom energetickom mixe. Vodná energia bude pravdepodobne hrať veľkú rolu aj v rámci nej.
Výhody a ciele
Štúdia IEA poukazuje na vedúcu rolu vodných technológií medzi obnoviteľnými zdrojmi. Od roku 2005 sa totiž z vody vyrobilo viac novej elektrickej kapacity ako z ostatných obnoviteľných zdrojov dohromady.
Medzi jej hlavné výhody uvádzajú spoľahlivosť, dlhodobú skúsenosť, obrovskú skladovaciu kapacitu prevádzku a nízke náklady na prevádzku a údržbu. Vzhľadom na vysokú flexibilitu ju operátori elektrickej siete môžu využiť v kombinácii s inštaláciou fotovoltických panelov a veterných turbín.
Správa poukazuje na príklad prepojenia vodnej a veternej energie medzi Dánskom a okolitými krajinami. Dánskobvyrába z vetra najviac elektriny (24 %), ale vzhľadom na rovinný charakter krajiny nemá podmienky pre jej skladovanie vo vodných priehradách a prečerpávacích elektrárňach. Už od 70. rokov ale buduje káblové prepojenia na elektrickú sieť v Nórsku a Švédsku, ktoré majú značný hydro-potenciál, a tiež s Nemeckom, Holandskom a Poľskom. Okrem toho sa elektrárne využívajú pri kontrole rizika záplav, zavlažovaní, navigácii i dodávkach pitnej vody.
V rámci odporúčaní odborníci z IEA uvádzajú napríklad potrebu aktualizovať vodný potenciál riek, modernizovať existujúce elektrárne a budovať nové jednotky na priehradách, ktoré vznikli pôvodne pre iné účely. Tiež odporúčajú vytvoriť plány pre rozvoj vodnej energie so stanovenými cieľmi, vytvoriť politický rámec a trh pre ich realizáciu. Developeri a prevádzkovatelia musia
dbať a monitorovať udržateľnosť projektu, vlády zase na využitie rôznych finančných nástrojov, ktoré najmä v rozvojových krajinách zmiernia riziká.
Potenciál v Európe je veľký
Analýza IEA ukazuje, že pri rozvoji
inštalovanej kapacity vodných elektrární je vedúcim regiónom Európska únia. Na konci roku 2011 bola celosvetová kapacita na úrovni 140 gigawattow (GW), z toho 45 GW v EÚ, 30 GW v Japonsku, 24 GW v Číne a 20 GW v USA.
Popri inštalovanej kapacite je však dôležitým ukazovateľom aj tá skladovacia. Údaje združenia Eurelectric hovoria o tom, že 17 elektrární v Španielsku umožňuje skladovať v „ideálnom“ čerpacom cykle až 1,5 TWh elektiny. V alpských krajinách je tento pomer inštalovanej a skladovacej kapacity odlišný. Vo Švajčiarsku 16 vodných elektrární s čerpadlami uskladní len 369 GWh elektriny, vo Francúzsku 9 elektrární 184 GWh a v Rakúsku 15 prečerpávacích elektrární 125 GWh elektriny.
V súčasnosti je podľa údajov Eurelectric technický potenciál vodnej energie v Európe rozvinutý len na polovicu. Dodatočný technický potenciál by mohol byť vo výške 660 TWh ročne – z toho 276 TWh v krajinách EÚ a viac než 200 TWh v Turecku. S výstavbou prečerpávacích vodných elektrární počíta aj slovenský akčný plán pre energiu z OZE.
Zdroj:
http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/potencial-vodnej-energie-mozno-stale-zvysit-az-zdvojnasobit-020227