Dažďová voda sa dá využiť aj vo vašej domácnosti

Za vodu z vodovodu sa platí, zatiaľ čo dažďová voda je zadarmo . Piť sa síce nedá, ale hodí sa na splachovanie WC, pranie alebo zalievanie . Ako zachytávať a využívať dažďovú vodu ? Ako vybrať vhodný zásobník
dažďovej vody a ako ju uchovať čo najdlhšie kvalitnú?

Voda je základnou podmienkou života – bez pitnej vody by človek neprežil. Vodu ale využívame i k praniu bielizne, splachovaniu WC, umývaniu riadu alebo polievaniu záhrady. Na tieto účely sa hodí
dažďová voda, a to nielen z ekonomických dôvodov, ale aj pre svoje výborné chemické zloženie.

Priemerná spotreba pitnej vody na jedného obyvateľa presahuje 100 litrov denne. Na približne 50 % tejto spotreby nie je nutné používať kvalitnú pitnú vodu, ale
stačilo by používať vodu dažďovú.

Dažďová voda na pranie i zalievanie

Dažďovú vodu môžeme využiť niekoľkými základnými spôsobmi. Výborne sa hodí napríklad na zavlažovanie rastlín. Dažďová voda je totiž
chudobná na soli, a preto nedochádza k salinizácii pôdy. Navyše neobsahuje chlór. Okrem toho je pitná voda príliš cenná na to, aby ste s ňou zalievali záhradu.

Veľmi výhodné je využívať zachytenú zrážkovú vodu ako úžitkovú vodu na pranie, a to najmä v
oblastiach, kde je iná dostupná voda (podzemná alebo aj upravená) príliš tvrdá alebo obsahuje vyšší podiel železa, mangánu a pod. Dažďová voda je mäkká a podstatne lepšie rozpúšťa pracie prášky, čím zníži ich spotrebu, nemá tendencie sa usadzovať a tvoriť vodný kameň, a preto nie je nutné používať drahé
zmäkčovadlá. Úspora sa tak neprejaví len v spotrebe vody, ale aj v znížení spotreby pracích práškov a opotrebovania práčky.

Môžete sa však stretnúť s názormi že využitie dažďovej môže ohroziť zdravie. Jeden z výskumov ale zistil, že počet bakteriálnych
zárodkov v bielizni vypranej v dažďovej vode bol porovnateľný s výsledkami u bielizne vypranej v pitnej vode. Množstvo bakteriálnych zárodkov nie je ani závislé od kvality vody, ale skôr od miery znečistenia špinavej bielizne. Množstvo bakteriálnych zárodkov možno potom výrazne znížiť aj pri sušení bielizne.
Vhodné je sušenie vonku za prístupu prúdiaceho vzduchu a priameho slnečného žiarenia.

Práčky na dažďovú vodu

Na trhu sú dostupné práčky s dvoma oddelenými prípojkami na vodu. Práčka je sama schopná riadiť proces prania a to tak , že pri predpieraní, hlavnom praní a prvom plákaní využíva práve dažďovú vodu a až pri poslednom plákaní potom vodu pitnú. Podľa výsledku dlhodobej štúdie Štátneho
hygienického ústavu v Brémach neboli zistené žiadne rozdiely medzi kvalitou prania bielizne v pitnej vode a v dažďovej.

Splachovanie WC patrí spoločne so sprchovaním k najväčším konzumentom vody v domácnosti.
Využitie dažďovej vody pre splachovanie WC má hneď dve výhody: šetríte kvalitnú vodu, a keďže je zrážková voda mäkká, nedochádza k zbytočnému usadzovaniu vodného kameňa.

Spotreba vody v
domácnosti

Spotrebič

 

Spotreba
vody

Toaleta

so splachovačom

6 – 9 litrov

úsporné
tlačidlo

min. 3 litre

tlakový splachovač

6 litrov

Práčka

normálny program

cca 120 litrov

úsporný program

cca 80
litrov

Dažďovú vodu môžete použiť aj pri údržbe a upratovaní. Skvele sa hodí napríklad na umývanie áut alebo vytieranie podlahy. Vo všetkých týchto prípadoch je potrebné veľké množstvo vody a je ekonomicky aj
ekologicky výhodné použiť dažďovú vodu namiesto pitnej.

Skladovanie zachytenej dažďovej vody

Na udržanie hygieny zachytenej vody a v konečnom dôsledku aj k ľahšiemu procesu čistenia pochopiteľne prispieva,
ak je dažďová voda uskladnená na chladnom mieste a nie je vystavená priamemu slnečnému žiareniu. Predovšetkým u nových alebo rekonštruovaných objektov sa odporúča umiestniť cisternu alebo zásobník v krajine. Nádrže na povrchu terénu sú väčšinou lacnejšie, sú však vystavené vplyvu kolísania teplôt, svetla a
eventuálnemu znečisteniu.

Z hygienických dôvodov nie je vhodné skladovať odpadovú vodu v záchytnej nádrži príliš dlho. Ak ste mimo domova a odpadovú vodu nespotrebujete, radšej nádrž vyprázdnite. Nezabudnite v tomto prípade aj na vyčistenie prívodného
potrubia. Ak chcete používať dažďovú vodu predovšetkým na záhrade na zalievanie alebo na umývanie auta, postačí systém bez špeciálnej filtrácie vody. Zabezpečte len , aby sa do akumulačnej nádrže nedostalo lístie a ďalšie väčšie nečistoty, ktoré by nádrž znečisťovali.

Ako vybrať zásobník dažďovej vody?

Zásobník dažďovej vody môže byť nadzemný alebo podzemný. Umiestnenie nádrží v pivniciach sa neodporúča kvôli vyšším teplotám a prípadnému svetlu. Objem zásobníka sa riadi veľkosťou strešnej plochy alebo
predpokladanej spotrebe dažďových vôd (vždy sa volí menší z oboch objemov). Nádrž je vybavená prítokom a bezpečnostným prepadom. Materiálové prevedenie nádrže sa odvíja od jej veľkosti a umiestnenia. Používajú sa nádrže plastové, betónové, sklolaminátové či oceľové. Ak je k dispozícii dostatok manipulačného
priestoru, vychádzajú cenovo najprijateľnejšie monolitické betónové žumpy. Vybrať nádrž správnej veľkosti je dôležité tak z hľadiska jej maximálneho využitia, tak z dôvodov prevádzkových (napríklad vyrovnanej plnenia a čerpania).

Približný odhad vhodného objemu nádrže

Plocha strechy (v
m2)

Veľkosť nádrže v litroch

Využitie na záhrade (m2)

Využitie v domácnosti a na záhrade (m2)

50

1.600

180

nie je ekonomické

80

2.650

290

nie je ekonomické

115

3.700

410

80

140

4.500

500

170

160

5.300

590

260

200

6.500

720

390

Príliš veľké zásobníky dažďovej vody
zvyšujú možnosť rýchlejšieho rozmnoženia choroboplodných zárodkov, a tým aj znečistenie vody.

Výhody a nevýhody využívania dažďovej vody

Výhody

Nevýhody

  • úspora zásob a ochrana pitnej vody
  • znižovanie nákladov a výdavkov za vodné zásobovanie (príprava pitnej vody, potrubné
    siete)
  • nižší prietok odpadových vôd v kanalizácii a odvodňovacích priekopách v období odtokovej špičky
  • úspora pracích a zmäkčovacích prostriedkov vzhľadom na nízky stupeň tvrdosti dažďovej vody vedie k uľahčeniu odpadových vôd a
    čističiek
  • pre využívanie dažďovej vody v budove je podmienkou, aby stavba mala dvojaké rozvody vody
  • nevyhnutnosť napúšťania zásobární pitnou vodou v suchých obdobiach, čím dochádza k dimenzovaniu siete pitnej vody na najvyššiu
    spotrebu
  • ak potrubím preteká málo pitnej vody, je potrebné ho následne vyčistiť, aby bola zachovaná kvalita vody
  • v prípade nechceného vtoku dažďovej vody do rozvodnej siete pitnej vody môže dôjsť k znečisteniu pitnej vody
  • prípadné nutné nasadenie chemikálií v
    zariadeniach využívajúcich dažďovú vodu (dezinfekcia zberných nádob)

Dažďová voda nie je prirodzene úplne čistá. Tým, že prichádza do kontaktu so strešnou krytinou alebo odpadovými rúrami, je
znečistená choroboplodnými zárodkami. Podľa doterajších skúseností je ale toto zaťaženie vody také nepatrné, že pri zodpovednom zaobchádzaní s dažďovou vodou nemôže dôjsť k ohrozeniu zdravia. Z niektorých druhov strešných krytín (napr. eternit alebo lepenka) sa ale môžu do vody uvoľňovať nežiaduce látky, preto
je istejšie dať prednosť iným materiálom.

Zdroj: http://www.energia.sk/otazka/bezpecnost-a-efektivnost/dazdova-voda-vyuzite-ju-vo-svojom-rodinnom-dome/11257/

Viete, ktorý kotol je pre vás ten pravý?

Kúpa nového kotla nepatrí medzi každodenné investície. Životnosť kotlov sa pohybuje v rozmedzí niekoľko desiatok rokov, a preto je dôležité venovať jeho výberu zvýšenú pozornosť. Majiteľ domu tak stojí pred
vážnym rozhodnutím, aký zdroj tepla zvoliť na vykurovanie alebo na ohrev vody. Nie každý je však odborníkom v oblasti ústredného vykurovania a rady od odborníkov dokážu takúto situáciu značne uľahčiť.

Bezpečnosť

Bezpečnosť prevádzky je najdôležitejšou požiadavkou pre akéhokoľvek zariadenie. V prípade, že niektoré súčasti kotla a vykurovacej sústavy nie sú funkčné alebo sú poškodené, môže dôjsť k požiaru, výbuchu či obareniu užívateľa. Z tohto hľadiska treba dbať na to, aby bezpečnosť kotla po elektrickej
stránke bola zaručená pri správnom uzemnení podľa platných noriem. Kontrolu musí vykonať odborne spôsobilá osoba a elektrické napojenia môžu byť vykonané len kvalifikovanou osobou v zmysle Zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Vyhlášky
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za
vyhradené technické zariadenia, aby boli rešpektované príslušné STN.

Spoľahlivosť

Bezpečnosť kotla je prvoradá, no je dôležité, aby kotol pracoval správne a bol aj spoľahlivý po celú dobu používania. Počas
svojej životnosti, čo je približne 20 až 25 rokov, by mal byť pri primeranej a pravidelnej údržbe funkčný a prevádzkyschopný. Po uplynutí základnej životnosti je zrejmé, že kotol, hoci je neustále funkčný a dobre udržiavaný, bude mať už po tomto období nižšiu účinnosť a horšiu ekonomiku prevádzky ako nové zdroje
tepla. Na starom kotli sa takisto už môžu prejavovať známky opotrebovania a cena náhradných dielov býva zvyčajne pomerne vysoká. V takom prípade treba opäť zvážiť kúpu nového funkčného kotla.

Hospodárnosť

Pri výbere je dôležité zvážiť aj pomer medzi ponúkanou kvalitou a cenou kotla. Jeho účinnosť by sa mala porovnávať s technickými možnosťami a vlastnosťami aktuálnych moderných výrobkov na trhu, ako aj alternatívnych zdrojov tepla. Pre kotol je v prvom rade rozhodujúcou vlastnosťou účinnosť, resp.
ročný stupeň využitia a možnosti regulácie. Regulácia predstavuje ekonomiku prevádzky, tzn. koľko užívateľ zaplatí za vykurovanie a prípravu teplej vody a zabezpečuje optimálne spaľovanie. Odborníci na vykurovanie sa zhodujú v tom, že pri výbere kotla je nevyhnutné venovať pozornosť aj súvisiacim problémom ako
napríklad zateplenie domu, zníženie teploty vykurovaného objektu v noci alebo počas neprítomnosti obyvateľov, inštalácia termostatických ventilov na radiátory a pod. Všetky tieto faktory ovplyvňujú ekonomiku prevádzky.

Pri výbere nového kotla hrá však
okrem spomínaných základných požiadaviek podstatnú úlohu hneď niekoľko ďalších parametrov. Treba zohľadniť investičné  náklady, cenu a dostupnosť paliva, úsporu energie, účinnosť, ale aj šetrnosť kotla vo vzťahu k životnému prostrediu.

Zdroj tepla sa
volí na základe potreby tepla pre zabezpečenie jeho plynulej dodávky pre potreby vykurovacej sústavy. Podkladom pre výpočet tepla – tepelných strát, je kvalifikovaný výpočet podľa STN EN 12831: Vykurovacie systémy v budovách. Metóda výpočtu projektovaného tepelného príkonu, ktorá stanovuje postup výpočtu
tepelných strát prechodom tepla cez stavebné konštrukcie a tepelné straty infiltráciou, ako korektný predpoklad na dimenzovanie všetkých súčastí navrhovania vykurovacej sústavy počnúc vykurovacími telesami, cez rozvody až po zdroj tepla. Na základe výpočtu sa navrhnú vhodné jednotlivé vykurovacie
telesá.

Výber paliva

Výber paliva súvisí s prísunom energie do kotla, ktorú treba mať vybudovanú ešte pred inštalovaním kotla. V súčasnosti slovenský trh ponúka niekoľko druhov paliva. Najrozšírenejším
druhom u nás sú plynné palivá – zemný plyn, propán-bután a bioplyn. Zemný plyn predstavuje čistý, spoľahlivý a pružný zdroj energie. Využíva sa preto vo väčšine domácností. Na jeho prívod stačí mať vybudovanú prípojku z verejného plynovodu a príslušnú plynoinštaláciu. Propán-bután sa využíva predovšetkým v
samostatne stojacich budovách, ku ktorým nie je možné vybudovať plynovú prípojku. Vykurovanie propán-butánom je relatívne drahé a jeho uskladnenie si vyžaduje dodržiavanie bezpečnostných zásad, nakoľko sa skladuje v blízkosti budovy v nadzemných alebo podzemných nádržiach. Bioplyn je alternatívne palivo, používa
sa zriedkavo, hlavne v objektoch priemyselného charakteru.

Pomerne veľa domácností však používa ešte stále tuhé palivá, ako sú koks, hnedé a čierne uhlie a palivové drevo. Relatívnou nevýhodou tuhých palív je potreba dostatočného miesta na ich
skladovanie. Kotly na tuhé palivo sa používajú najmä v miestach, kde nie je zavedený plynovod a neexistuje dostatočne dimenzovaná elektrická sieť na vykurovanie. V súčasnosti sa ale zvyšuje aj využitie upravenej biomasy, najmä v podobe drevených brikiet, peliet či odpadových štiepok. Jej podstatnou výhodou
oproti iným tuhým palivám a čiastočne aj v porovnaní s plynom je ekologickosť, nakoľko ide o obnoviteľný zdroj energie. Ďalšou možnosťou je využitie elektrickej energie. Prednosťou elektrických kotlov je možnosť jednoduchej a priamej premeny elektriny na teplo, vysoký komfort prevádzky a ochrana životného
prostredia. Elektrokotly neprodukujú žiadne emisie, a preto sa neznižuje kvalita ovzdušia. Takýto spôsob vykurovania síce patrí k najčistejším, veľmi komfortným, jednoduchým a pružným, ale najdrahším. Kúrenie je asi o 20 % drahšie než plynom a asi o 40 % drahšie než uhlím. Kvapalné palivá ako ľahký vykurovací
olej, nafta sa používajú zriedka.

Výkon kotla

Výkon kotla musí zodpovedať tepelným stratám objektu a potrebám prípravy teplej vody. Orientačne si požadovaný výkon kotla môžete vypočítať nasledujúcim
spôsobom:

 1. Vypočítajte koľko kubických metrov má Váš dom – plocha v m2 x výška priestoru.

2. Túto hodnotu vynásobte:

  • číslom 25 – pri zateplenom dome na juhu Slovenska
  • číslom 27 – pri zateplenom dome na severe Slovenska
  • číslom 33 – v nezateplených prípadoch

3. Výsledok vydeľte 1000 a dostanete orientačný potrebný výkon v kW.

Tento spôsob výpočtu je však iba orientačný. Presnú hodnotu vie určiť projektant kúrenia a riadi sa ňou ďalší postup pri výbere vhodného kotla. Správne naprojektovaný kotol potom dokáže zabezpečiť dostatok tepla
aj v najväčších mrazoch a v prechodných obdobiach v roku umožňuje znížiť výkon na optimálnu hodnotu. V prípade, že hodnotu výkonu určíte iba približne, môže dôjsť k zhoršeniu regulačných možnosti vykurovacej sústavy. Správne navrhnuté vykurovacie teleso musí do vykurovaného priestoru dodať také množstvo tepla
(sálaním alebo konvekciou), aby sa užívateľovi zabezpečil pocit tepelnej pohody. Projekčný návrh od odborníka je v tejto fáze výberu kotla preto veľmi rozhodujúcim odborným riešením, keď chcete predísť možným neskorším komplikáciám.

Umiestnenie kotla

Na umiestnenie kotla v dome existuje množstvo obmedzení. Tie sú dané normami, technickými predpismi, odporúčaniami a pravidlami. Treba však zohľadniť aj stavebné dispozície objektu, no aj typ vykurovacej sústavy.

Medzi základné požiadavky a obmedzenia pri umiestňovaní kotla patrí:

  • manipulačný priestor pod kotlom najmenej 80 cm,
  • miestnosť musí mať priestor najmenej 0,8 m³ na každý 1 kW výkonu kotla,
  • v miestnosti sa nesmie
    skladovať horľavý materiál,
  • miestnosť musí byť vetrateľná, suchá a bez možnosti vzniku či vírenia prachu,
  • dvere a okná miestnosti nesmú byť utesnené,
  • dvere sa musia otvárať smerom von.

Kotol môže
byť umiestnený stacionárne na podlahe, alebo sa môžete rozhodnúť pre závesný (upevňuje sa na stenu), a to jedno- a viacokruhový. Stacionárne kotly sú článkové (z liatiny). Ich pozitívom je, že sa vyznačujú dlhou životnosťou, pretože liatina nehrdzavie. Nevýhodou je však ich hmotnosť, pretože sú veľmi ťažké a
nemôžu sa pripevniť na stenu. Umiestňujú sa preto na podlahu s podložkou tlmiacou chvenie a znižujúcou možnosť šírenia hluku. Kotol musí stáť pevne na zemi a musí byť dobre vyvážený. Najčastejšie sa umiestňuje v kotolni. Závesné kotly sa umiestňujú buď do kotolne, alebo sa pri splnení bezpečnostných požiadaviek
umiestnia aj v iných neobývaných miestnostiach. Vzhľadom na súčasné trendy je možné umiestniť kotol aj do kúpeľní. Väčšina závesných kotlov sa preto vyrába so zvýšeným elektrickým krytím, čo umožňuje ich bezpečné umiestnenie v takýchto priestoroch.

Odvod
spalín

Podstatným kritériom pri výbere správneho kotla a miesta jeho ďalšej inštalácie je možnosť prívodu vzduchu, ktorý je potrebný pre spaľovanie a odvod spalín. Aby bola prevádzka kotla bezpečná, je nevyhnutné zvoliť certifikovaný systém nasávania a
odvodu spalín. Prívod spaľovaného vzduchu a odvod spalín musí byť spoľahlivý, bezpečný a bezporuchový. Najčastejšie sa využívajú nasledujúce spôsoby odvodu spalín:

  • Komín predstavuje tradičné riešenie odvodu spalín. Tie sa odvádzajú do komína a
    spaľovací vzduch si kotol odoberá z miestnosti, kde je nainštalovaný. Táto miestnosť musí mať zaistené dostatočné vetranie.
  • Turbo na rozdiel od komínových kotlov nemá špeciálne nároky na prívod vzduchu do miestnosti, kde je umiestnený. Je možné ho preto umiestniť do malého nevetraného
    priestoru. Spaliny sa odvádzajú pomocou špeciálneho zdvojeného potrubia do vonkajšieho prostredia, odkiaľ sa zároveň privádza spaľovací vzduch.
  • Poloturbo je alternatívnejšie riešenie, kde tento nadstavec pomocou ventilátora spoľahlivo zabezpečuje odvod spalín potrubím až do vzdialenosti 10
    metrov.

Pri zohľadnení uvedených parametrov si určite každý majiteľ rodinného domu vyberie správny typ kotla, ktorý bude spĺňať všetky jeho požiadavky. Na záver vám prinášame prehľad základných typov kotlov, ich výhody a
nevýhody.

Elektrický kotol

Niektorí profesionáli elektrické kotly odporúčajú pre ich vysokú, takmer 100-percentnú účinnosť, minimálnu údržbu a dlhšiu životnosť. Tu sú ich výhody a
nevýhody.

Výhody

Nevýhody

  • vysoká účinnosť
  • ľahké
    užívanie
  • žiaden prach
  • nie je potrebné vetrať skladový priestor
  • možnosť využitia v miestach bez dostupnosti zemného plynu
  • priama premena elektrickej energie na teplo
  • vysoký prevádzkový komfort
  • šetrný k životnému
    prostrediu
  • cena elektrickej energie
  • výkon kotla závisí pri rodinnom dome od počtu a veľkosti vykurovaných miestností
  • potreba priviesť do skladového priestoru dostatočne dimenzované elektrické
    vedenie

Kotol na tuhé palivo

Tuhými palivami, ktoré sa používajú na vykurovanie v rodinných domoch, sú prevažne: uhlie, brikety a palivové drevo. V poslednom
období sa rozmáha kúrenie drevenými briketami alebo peletami. Tento typ kotlov sa využíva predovšetkým tam, kde nie je plynová prípojka.

Výhody

Nevýhody

  • najnižšie náklady na vykurovanie
  • možnosť využitia v miestach bez dostupnosti zemného plynu
  • možnosť využitia v miestach bez elektrických rozvodov s dostatočným
    dimenzovaním
  • potreba skladového priestoru
  • prašnosť
  • potreba neustálej obsluhy (1x za 6-7 hodín)
  • pri prerušení pravidelnej obsluhy (napr. odchod do práce) hrozí ochladenie vykurovaných priestorov
  • nízka
    šetrnosť k životnému prostrediu

Kotol na zemný plyn

V súčasnosti je najčastejšie používanou alternatívou vykurovania rodinných domov. Pokiaľ chcete rodinný
dom vykurovať účinne a hospodárne, odborníci odporúčajú kúpu plynového kondenzačného kotla. Najvhodnejším variantom dosiahnutia úspor energie a návratnosti vložených nákladov je práve kondenzačná technika. Rozhodujúcou veličinou úspornosti však nie je len kúpna cena kotla, ale predovšetkým návratnosť
investícií.

Výhody

Nevýhody

  • dobrá dostupnosť zemného plynu
    (Slovensko má druhú najvyššiu dostupnosť plynu spomedzi krajín EÚ)
  • cenová prijateľnosť
  • čistá a komfortná prevádzka
  • šetrnosť k životnému prostrediu
  • neustále sa zvyšujúca kvalita nových kotlov
  • vysoká účinnosť plynových
    kotlov
  • nepotrebnosť skladového priestoru pre drevo, uhlie, či pelety
  • drahšie prevádzkové náklady o 40 % v porovnaní s kotlom na pelety
  • potreba pravidelných prehliadok kotla
  • v prípade poruchy na kotla riziko úniku
    zemného plynu
  • spojenie s vysokoteplotným vykurovaním

V spojení s vhodnou regulačnou technikou predstavujú plynové kotly vysoko účinný, estetický, ekonomický a ekologický zdroj tepla. V
posledných rokoch došlo podstatnému zlepšeniu kvality a aj účinnosti plynových kotlov. Tá dosahuje hodnoty viac než 90 %, pri kondenzačných kotloch dokonca vyše 100 %, pretože dokážu využiť aj kondenzačné teplo zo splodín.

K najčastejšie využívaným
plynovým kotlom patrí práve kondenzačný kotol, ktorý sa vyznačuje vysokou účinnosťou, ekologickou prevádzkou, no predovšetkým účinnou reguláciou teploty. Druhým typom je nízkoteplotný kotol s účinnosťou až 95 % a je akýmsi medzičlánkom medzi klasickým (určený pre teplovodnú vykurovaciu sústavu) a kondenzačným
plynovým kotlom. Nízkoteplotný kotol sa oplatí inštalovať skôr do malého bytu s rozmermi do 40 m2, kde by sa investičné náklady za kondenzačný kotol nemuseli vrátiť. Pre rodinné domy, ktoré však majú vyššiu potrebu množstva vyrobeného tepla, sú úspory pri použití kondenzačného kotla významnejšie a výrazne
skracujú návratnosť vloženej investície. Preto predstavujú najprijateľnejšie riešenie.

Zdroj:
http://www.energia.sk/otazka/zemny-plyn-a-teplo/ako-si-vybrat-najvhodnejsi-kotol-pre-vykurovanie-domu/3996/

Oravská vodárenská spoločnosť úspešne využíva hydroenergetický potenciál vodovodu

Oravská vodárenská spoločnosť (OVS) uviedla do riadnej prevádzky počas uplynulých šiestich rokov budovaný systém deviatich turbín na šiestich miestach prívodného potrubia oravského skupinového vodovodu, ktorý
zásobuje pitnou vodou celý región. Využíva tak jeho veľký hydroenergetický potenciál.

„Tieto dômyselné malé vodné elektrárne významne prispievajú k zlepšovaniu našich hospodárskych výsledkov. Predovšetkým nám vytvárajú potrebné finančné zdroje
na ďalšie rozvojové investície a v neposlednom rade nám pomáhajú výrazne tlmiť možný prudký nárast ceny vody,“
uviedol pre TASR generálny riaditeľ OVS Milan Ďaďo.

Výrobno-technický riaditeľ OVS Jozef Revaj spresnil, že celá investícia stála
viac ako 800.000 eur s ročným výnosom 200.000 eur a približne štvorročnou návratnosťou. „Využili sme existujúce objekty vodojemov či chlórovacej stanice a potrubný systém, do ktorého sme po nevyhnutnej úprave osadili čerpadlá fungujúce v turbínovom chode na výrobu elektrickej energie,“
vysvetlil.

„Pitná voda tak či tak neustále preteká potrubím, no takýmto spôsobom prináša dvojaký úžitok. Základom je, že sme na Orave stretli skvelých ľudí presvedčených, že im takéto niečo prinesie osoh a venujú sa systémovo využitiu
prirodzeného hydroenergetického potenciálu potrubia skupinového vodovodu,“
dodal Ľubomír Špaňúr, konateľ spoločnosti MicroStep-Energo dodávajúcej technológiu.

Zdroj:
http://www.energia.sk/spravodajstvo/obnovitelne-zdroje/na-orave-intenzivne-vyuzivaju-hydroenergeticky-potencial-vodovodu/13294/?infoservis=983

Štát podporuje výstavbu vodných elektrární. Stimulmi.

Trh s vodnými
elektrárňami dostane ochranu od štátu. Výrobcovia energie z vody totiž nebudú musieť od tohto platiť nový poplatok za pripojenie do elektrizačnej siete. Štátny regulačný úrad poplatok pritom zavádza pre energetické firmy, aby mohol od januára zlacniť elektrinu – časť nákladov na prevádzku siete tak prenesie od
spotrebiteľov na výrobcov. Okrem stoviek vodných elektrární. Tie vďaka výnimke ušetria rádovo aj desaťtisíce eur ročne. „Štát si zvolil vo svojej politike podporu vodných elektrární, pretože sú na to u nás vhodné podmienky,“ zdôvodnil  predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef
Holjenčík.

Výhodná výnimka

Na rozdiel od iných firiem, výrobcovia elektriny z vody sa nemusia báť, že sa ich projekty predražia. Vodné elektrárne podobne ako iné obnoviteľné zdroje pritom už dnes dostávajú podporu
cez výkupné ceny, ktoré sú vyššie ako elektrina na burze. Ostatní výrobcovia zelenej energie – napríklad slnečné elektrárne či veterné elektrárne – majú podobnú podporu. Novému poplatku sa však nevyhnú a pripravujú preto aj žaloby na štát.

„Regulačný úrad by mal
zdôvodniť, prečo takto chráni len túto skupinu, a nie povedzme aj výrobcov elektriny z biomasy. Táto energia je taktiež prioritou v energetickej politike Slovenska,“
poznamenal analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Peter Marčan.

Bez jasného
dôvodu

Šéf úradu Jozef Holjenčík v reakcii odkázal, že úrad ochráni okrem vodných elektrární aj malých výrobcov elektriny. Rozdiel je však v tom, že ochrana malých výrobcov je zameraná vo väčšine prípadov na vlastné účely, nie na biznis.

Podpora podnikania s vodnou energiou sa nepozdáva niektorým poslancom. Práve štedré dotácie pre slnko spôsobili na Slovensku boom a keďže sa za každú vyrobenú megawatthodinu platí cez faktúry odberateľov, elektrina pred dvomi rokmi zdražela. Ďalší hodnotia tento zámer ako nešťastný
aj vzhľadom na ochranu životného prostredia. Vodné elektrárne totiž vyžadujú zásahy do prírody.

Stretnutie projektových partnerov v Oravskom Podzámku

Dňa 15.5.2014 prebehlo pracovné stretnutie partnerov projektu Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko -slovenskom prihraničí v priestoroch vedúceho partnera, Eko-Centrum, o.z.

Pracovné stretnutie pozostávalo z predstavenia draft verzie obsahu Publikácie cezhraničnému partnerovi z gminy Osvienčim. Spoločne sa diskutovalo o textovom znení a o grafickom doplnení textov prostredníctvom obrázkov. Najdôležitejším výstupom z tohto stretnutia bolo to, že sa nám
podarilo z troch odborných expertíz vybrať tie najdôležitejšie informácie a najzaujímavejšie zistenia. Tieto budú následne preložené do poľského jazyka a prehľadne spracované do jednej viacstranovej dvojjazyčnej Publikácie, ktorú bezplatne rozdistribuujeme širokej verejnosti na slovenskej a poľskej časti
hranice.

20140515_105219 20140515_105642 20140515_105652

Stretnutie projektových partnerov v Osvienčime

Dňa 3.4.2014 prebehlo pracovné stretnutie partnerov projektu Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko -slovenskom prihraničí v priestoroch úradu Gminy Osvienčim.

Pracovné stretnutie pozostávalo z informovania hlavného cezhraničného partnera (gminy Osvienčim) o stave troch odborných expertíz. Finálne verzie týchto expertíz boli detailne predstavené, spoločne sme si obsah všetkých prešli. Poukázali sme na zaujímavé závery, ktoré z expertíz
vzišli. Následne boli spoločne dohodnuté postupy obsahu a distribúcie Publikácie, ktorej tlač a obsah sa postupne pripravuje. Vedúci partner sa taktiež zaviazal, že všetky odborné expertízy bezodkladne zašle v elektronickej podobe gmine Osvienčim.

Po oficiálnej časti
programu Eko – Centrum, o.z. pozvalo zástupcov gminy na návštevu do Oravského Podzámku, kde im bude predstavená pracovná verzia Publikácie spolu s prekladom do poľského jazyka.

20140403_100837 slow2 lor slow4 lor

Vplyv vodných diel na riečne biotopy

So zvyšovaním intenzity ekonomickej aktivity človeka sa voda stáva čoraz reálnejším limitujúcim činiteľom rozvoja spoločnosti. Existencia ľudstva závisí aj napriek všestrannému technickému pokroku a civilizačnej
úrovni hlavne od zachovania obnoviteľných prírodných zdrojov ako aj racionálneho využívania a nahradzovania neobnoviteľných prírodných zdrojov. Je nepochybné, že časť týchto zdrojov bude nenávratne exploatovaná. U nevyčerpateľných zdrojov (patrí tu aj voda) toto nebezpečenstvo nehrozí pokiaľ ide o samotnú
materiálnu podstatu, avšak vplyvom sústavného poškodzovania sa môže podstatne obmedziť jej využiteľnosť.

Pre normálne fungovanie riečneho ekosystému je nevyhnutné zachovanie riečneho kontinua, teda pozdĺžnej spojitosti jednotlivých úsekov vodného toku. Mnohé druhy rýb
migrujú a preto je dôležité, aby v riekach neboli bariéry, ktoré by im v tom bránili. Je tu ale aj iný, už menej známy dôvod. Hlavným energetickým zdrojom riečnych ekosystémov je v ich horných častiach lístie, ktoré sa do riek dostáva z brehových porastov. Riečny ekosystém si nevystačí s tým, čo sám vyprodukuje
v procese fotosyntézy, napr. riasy či machy, ale je energeticky závislý od prísunu energie (viazanej v lístí) zo suchozemského prostredia. Lístie, ktoré sa dostane do vodného toku, je postupne organizmami, hlavne živočíchmi, žijúcimi na dne vodných tokov (tzv. drviče), rozdrobované a konzumované. Postupne
sa mení z hrubého detritu na jemnejší detrit, a ten je transportovaný vodným tokom do nižších úsekov, kde sa ním živia iné živočíchy (tzv. zberače). Tie, ktoré žijú z tohto rozdrobeného a transportovaného lístia sú teda závislé od toho, čo sa deje v toku nad miestom kde žijú. Výstavba vodného diela na vodnom
toku tieto procesy naruší. Detrit, ktorý by sa za normálnych podmienok dostal po prúde oveľa nižšie, je zachytený vo vodných nádržiach. Tu sa ukladá na dne a za istých okolností môže zhoršovať kvalitu vody no hlavne, chýba organizmom v toku pod nádržou. V prípade vybudovania vodných diel viacerých za sebou nemá
vodný tok šancu tieto straty nahradiť. A hlavne ak sa vyrúbu brehové porasty, napr. v rámci tzv. protipovodňového opatrenia. V praxi sa to prejaví nižšou produkciou rôznych drobných živočíchov, ktoré sa na dne živia transportovaným detritom. Tie sú zasa potravou iných rýb, takže v konečnom dôsledku sa vplyv
vodného diela prejaví napríklad nižšími úlovkami rýb.

Pri vybudovaní vodného diela ide taktiež o narušenie migračných trás rýb, pretože mnohé druhy v čase rozmnožovania plávajú proti prúdu a do prítokov, kde sa neresia. Niektoré, napr. úhory, plávajú dole prúdom. Rybovody
sú síce riešením, avšak môže sa stať, že keď sa ryby nimi dostanú nad hať, stratia v stojatej vode orientáciu, keďže tu neexistuje prúd, pomocou ktorého by sa orientovali.

Vo vode nad haťami sa ukladajú anorganické sedimenty (štrky, piesky, íly), ktoré následne chýbajú
v koryte pod nádržou (vzniká efekt tzv. hladnej vody). Voda zbavená sedimentov má stále energiu na erodovanie dna vodného toku. Keďže odnášaný materiál nie je dopĺňaný materiálom prinášaným z vyšších častí toku, rieka sa zarezáva. Rieky v podhorských úsekoch zvyčajne tečú na svojich náplavoch
v riečnej nive. Hladina podzemnej vody je plytko pod povrchom, a je spojená s hladinou vody vo vodnom toku. Ten ak sa zarezáva, klesá aj hladina podzemnej vody v riečnej nive. Pôvodne vlhká niva s dobre zavodnenými pôdami a mokraďami sa vysúša, mokrade sa menia na step, či lesostep. Namiesto topoľov a vŕb
nastupujú šípky, trnky, hlohy, agáty.

Vo vodných nádržiach sa mení aj teplota vody. V prípade hatí MVE je doba zdržania vody relatívne krátka, takže voda sa v lete iba viac zohreje. V prípade väčších nádrží, kde je doba zdržania vody dostatočne dlhá, sa
vytvárajú podmienky ako v jazerách. Voda má vlastnosť, že s rastúcou teplotou, klesá jej hustota. Teplá voda je teda ľahšia, drží sa hore. Zmeny teploty úplne menia spoločenstvo organizmov pod nádržou. Priehrady menia aj zloženie potravy dostupnej vodným živočíchom. Ak je nádrž dosť veľká na to,
aby sa v nej vytvorili podmienky podobné jazeru, vytvára sa v nej planktón.

Vplyvy vodných tokov na biotopy:

Zmena vodného režimu

o    stojatá voda a jej režim preferujú druhové zloženie generalistov na úkor špecialistov,

o    migrácia druhu, či už v rámci toku, alebo pre ryby, ktoré migrujú z morí do vrchných častí tokov a/alebo naopak je obmedzená až
znemožnená,

o    rozdrobenie populácie, zníženie genetickej biodiverzity.

Pohyb živín hore a dole po toku

o    narúšanie
potravinového reťazca vymiznutím migrujúcich druhov, ktoré prinášajú živiny,

o    sedimentácia koloidov a pevných častíc nesených prúdom.

Zmena hladiny podzemnej vody

o  mení sa druhové zloženie rastlinstva, podmáčané pôdy vyhovujú rastlinám prispôsobeným periodickým záplavám/koreňom ponoreným vo vode.

Zabratie veľkého územia na úkor
pôvodných biotopov

o  strata porastov okolo brehov riek.

Environmentálne a sociálno-ekonomické vplyvy malých vodných elektrární

MVE sú relatívne jednoduché, technicky nenáročné energetické stavby. No napriek tomu sa s nimi spájajú aj environmentálne a sociálno-ekonomické vplyvy. Závislé sú hlavne od umiestnenia a typu danej vodnej
elektrárne. Je potrebné zdôrazniť, že popri negatívnych vplyvoch ide aj o vplyvy veľmi pozitívne.

Hlavné pozitívne vplyvy:

o   Využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na výrobu elektrickej energie je
pozitívnym globálnym, dlhodobým opatrením na znižovanie významných negatívnych vplyvov na životné prostredie a zdravie, pretože predstavuje environmentálne najprijateľnejší spôsob získavania elektrickej energie. Výroba elektrickej energie vo vodných elektrárňach zaťažuje životné prostredie neporovnateľne menej,
než výroba na báze tradičných fosílnych palív.

o   Zvýšenie využívania hydroenergetického potenciálu vedie k znižovaniu emisií skleníkových plynov a škodlivín, čím predstavuje významný prvok v balíku opatrení na dosiahnutie cieľov Kjótskeho protokolu.

o   Zastávajú významnú úlohu pri regulácii výkyvov spotreby v energetickej sieti.

o   Využívajú domáce energetické zdroje – netreba ich dovážať z politicky a ekonomicky často nestabilných oblastí.

o
Majú pozitívny vplyv na zvyšovanie energetickej bezpečnosti SR a zahraničnú obchodnú bilanciu.

o   Využívajú nedeštruktívny spôsob získavania energie z obnoviteľného zdroja (bez ťažby).

o   Vyrábajú elektrinu bez ťažkých pracovných
rizík.

o   Neprodukujú skleníkové plyny, čím priamo prispievajú k zmierňovaniu klimatických zmien.

o   Energetický zdroj nie je zaťažený vysokými prepravnými nákladmi.

o   Vylúčením prepravy
energetického zdroja sekundárne prispievajú k znižovaniu environmentálnej záťaže z dopravných prostriedkov.

Hlavné negatívne vplyvy:

o   Vodná elektráreň spôsobuje zmenu prietoku vody v rieke, zmeny kvality vody v
rieke, zmeny životných podmienok vodných organizmov, hlavne rýb.

o   Môže spôsobiť zmeny miestnej klímy a hladiny podzemných vôd.

o   Priečna stavba oddeľuje populácie rýb žijúcich v dolnej a hornej časti toku a blokuje ich
migračné cesty.

o   Zmeny v prietoku môžu mať za následok zmeny v prenose sedimentov.

o   Sedimentácia v nádrži môže viesť k erózii v dolnej časti toku.

o   Stavba vodného diela spôsobuje
zvýšený prenos bahna a sedimentov a tým zníženie kvality vody v dolnom toku rieky.

o   Môže spôsobiť narušenie plavby v dotknutých tokoch.

o   Realizácia vodných elektrární si vyžiada záber pozemkov.

o   Môže byť negatívnym urbanistickým zásahom do okolitej prírody.

o  Môže mať vplyv na sústavu chránených území (chránené vtáčie územia, územia európskeho významu alebo súvislú európsku sústavu chránených území Natura 2000).

Potenciálny vplyv malých vodných elektrární na životné prostredie

Obmedzenie biodiverzity

MVE nezanedbateľným spôsobom ovplyvňujú vodný tok, pretože v prirodzenom toku tvorí prekážku. V niektorých prípadoch môže tiež
dôjsť k zatopeniu cenných biotopov. Obnova starého vodného diela na malom toku môže ale taktiež naopak vhodne podporiť jeho revitalizáciu a zvýšiť lokálnu biodiverzitu. Pri rekonštrukciách MVE sa obvykle buduje tzv. rybí prechod, ktorý pri už postavených vodných dielach často chýba. Vďaka tomu sa tok stáva
prestupnejším pre migrujúce vodné živočíchy. Pre investora to znamená vyššie výdaje. Pri povoľovacom riadení k stavbe MVE je takmer vždy vyžadované spracovanie biologického hodnotenia.

Zaistenie minimálneho zostatkového prietoku

V snahe vyrobiť čo najviac elektriny niektorí prevádzkovatelia nenechávajú v pôvodnom koryte predpísane minimálne množstvo vody, čo negatívne ovplyvňuje ryby a ďalšie vodné živočíchy. Všetka voda potom preteká cez turbínu a priľahlá časť koryta je bez vody. To je v rozpore s
prevádzkovým poriadkom a malo by to byť pokutované. Treba dodržiavať minimálny sanačný prietok pôvodného koryta.

Ochrana rýb

Proti vnikaniu rýb do turbíny sa inštalujú jemné hrablice pred turbínou a elektronický
odpudzovač na vtoku do náhonu. Častými opatreniami na ochranu rýb je budovanie rybochodov, ktoré slúžia ako migračné trasy rýb v riečnom koryte.

 Zlepšenie kvality vody

Prevádzkovatelia často zdôrazňuje, že MVE
okysličujú vodu, a tak zvyšujú jej samočistiacu schopnosť. To je však pravda len pri niektorých turbínach, napríklad pri obľúbenej a často sa vyskytujúcej Bánkiho turbíne. U iných turbín naopak môže dochádzať k zníženiu obsahu vzduchu vo vode. Je nutné dodržovať minimálny prietok v koryte. Vodu môžu okysličovať
aj niektoré typy rybích prechodov. Obecne vtedy MVE k okysličovaniu vody prispievajú.

Vypúšťanie nečistôt do toku

Prevádzkovateľ niekedy nedodržuje povinnosť likvidovať nečistoty zachytené na hrabliciach MVE
a púšťa ich späť do toku. Opäť ide o porušenie predpisov, ktoré môže byť pokutované.

Malé vodné elektrárne

Za malé vodné elektrárne (MVE) sa označujú také vodné elektrárne, ktoré majú inštalovaný výkon do 10 MW. Ich úlohou je popri veľkých VE využiť primárny hydroenergetický potenciál na území Slovenska na výrobu
elektrickej energie. Vyznačujú sa rôznorodosťou v konštrukcii, ktorá zohľadňuje miestne podmienky ako sú spád a prietok vody. MVE sú charakteristické tým, že ich prevádzka ani výstavba nie je spojená s negatívnymi dopadmi na životné prostredie. Je možné ich inštalovať v odľahlých oblastiach čím poskytujú možnosť
rozvoja a často aj energetickej sebestačnosti hlavne na vidieku.

Väčšina MVE je prietokových, čiže nemajú rezervoár a vyrábajú elektrickú energiu len vtedy keď je vody dostatok. Energiu môžu však dodávať aj do systému elektrickej siete. V prípade dostatku energie je možné
použiť aj zariadenie na zmenu jednosmerného prúdu vyrábaného MVE na striedavý, ktorý využíva väčšina elektrospotrebičov.

MVE využívajú energiu vody k roztočeniu turbíny, ktorá následne poháňa generátor elektriny. K dispozícii je niekoľko typov turbín, ktorých konštrukcia
je neustále vylepšovaná. Najväčšie MVE používajú konštrukčne náročnú Kaplanovu turbínu, ktorá sa hodí pre výkony od 5 kW do 1 MW, pri spáde do 20 m. Najčastejšie sa u MVE stretávame s Francisovou turbínou, pre výkony od 20 kW do 5 MW, pri spáde od 10 m. V niektorých MVE sa dodnes používajú desiatky rokov staré a
stále funkčné turbíny, ktorých životnosť a účinnosť sa dá zvýšiť repasáciou. U menších MVE sa často využíva Bánkiho turbína, ktorá je konštrukčne jednoduchá, takže si ju niekedy majitelia MVE vyrábali svojpomocne. Používa sa pre výkony od 1 do 100 kW, pri spáde od 2 m. V horských MVE sa môže použiť Peltonova
turbína, ktorá sa hodí pre spády nad 30 m a výkon 10 kW až 1 MW.

Delenie MVE:

o    podľa inštalovaného výkonu:

–          priemyselné (od 1000 kW do 10 000 kW),

–          závodné alebo verejné (od 100 kW do 1000 kW),

–          drobné alebo minielektrárne (od 35 kW do 100
kW),

–          mikrozdroje (pod 35 kW).

o     podľa prevádzkovateľa:

–          verejné,

–          závodne,

–          domáce.

o     podľa hospodárenia s vodou:

–          prietokové (priebežné) – bez akumulácie vody, využívajúce prirodzený
prietok,

–          akumulačné – s prirodzenou alebo umelou akumuláciou, so schopnosťou odberu vody podľa potreby energie počas určitého času.

o     podľa veľkosti spádu:

–          nízkotlakové (so spádom do 20 m),

–          strednotlakové (so spádom do 100 m),

–         
vysokotlakové (so spádom nad 100 m).

o     podľa usporiadania:

–          vertikálne,

–          horizontálne,

–          šikmé,

–          derivačné.