Reportáž Rádiovíkendu RTVS o náučných chodníkoch

Dňa 24.4.2014 absolvoval projektový manažér občianskeho združenia Eko-Centrum, Tomáš Moravčík krátku prechádzku po hruštínskom náučnom chodníku spolu s redaktorom Rádiovíkendu Rádia Slovensko Erikom Šimoňákom. Hlavnou témou boli vybudované náučné chodníky v rámci realizovaného projektu Záchrana prírodného dedičstva v česko-slovenskom prihraničí. Okrem informácií o budovaní náučných chodníkoch bol priestor aj na komplexnejšie predstavenie iných, rovnako dôležitých aktivít a partnerov realizovaného projektu, ktorými boli ekotábory, čistiace práce v extravilánoch obcí, likvidovanie čiernych skládok, vysádzanie sadeníc stromčekov, budovanie mobiliárov na trasách náučných chodníkov a podobne.

Príspevoko bol odvysielaný dňa 26.4.2014 v relácii Rádiovíkend.

Odborná expertíza pre uplatnenie potenciálu biomasy

Jednou z hlavných aktivít cezhraničného projektu s názvom Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko-slovenskom prihraničí, ktorého cezhraničným partnerom je gmina Oświęcim, bolo vytvorenie expertízy, ktorá by prinášala ucelené informácie o možnostiach využitia biomasy v podmienkach poľsko-slovenského prihraničia.

Zároveň chceme docieliť aj to, aby bol dokument voľne dostupný a šíriteľný, použitý ako podkladový
materiál pre najrôznejšie štúdie regionálneho rozvoja, ako študijný materiál, ale aj pre laickú verejnosť, ktorej nie je ľahostajná budúcnosť regiónu, v ktorom žijú, respektíve trávia voľný čas a chcú sa dozvedieť o možnostiach využívania OZE v území čo najviac.

Preto Vám ho tu ponúkame na bezplatné,
voľné stiahnutie: Biomasa

 

logo_plsk     Logo-EFDR2

Odborná expertíza pre uplatnenie potenciálu vodnej energie

Jednou z hlavných aktivít cezhraničného projektu s názvom Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko-slovenskom prihraničí, ktorého cezhraničným partnerom je gmina Oświęcim, bolo vytvorenie expertízy, ktorá by prinášala ucelené informácie o možnostiach využitia vodnej energie v podmienkach poľsko-slovenského prihraničia.

Zároveň chceme docieliť aj to, aby bol dokument voľne dostupný a šíriteľný, použitý ako
podkladový materiál pre najrôznejšie štúdie regionálneho rozvoja, ako študijný materiál, ale aj pre laickú verejnosť, ktorej nie je ľahostajná budúcnosť regiónu, v ktorom žijú, respektíve trávia voľný čas a chcú sa dozvedieť o možnostiach využívania OZE v území čo najviac.

Preto Vám ho tu ponúkame na bezplatné, voľné stiahnutie: Vodná energia

logo_plsk  Logo-EFDR2

Odborná expertíza pre uplatnenie potenciálu bioplynových technológií

Jednou z hlavných aktivít cezhraničného projektu s názvom Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko-slovenskom prihraničí, ktorého cezhraničným partnerom je gmina Oświęcim, bolo
vytvorenie expertízy, ktorá by prinášala ucelené informácie o možnostiach využitia bioplynových staníc v podmienkach poľsko-slovenského prihraničia.

Zároveň chceme docieliť aj to, aby bol dokument voľne dostupný a šíriteľný, použitý ako podkladový materiál pre najrôznejšie štúdie regionálneho
rozvoja, ako študijný materiál, ale aj pre laickú verejnosť, ktorej nie je ľahostajná budúcnosť regiónu, v ktorom žijú, respektíve trávia voľný čas a chcú sa dozvedieť o možnostiach využívania OZE v území čo najviac.

Preto Vám ho tu ponúkame na bezplatné, voľné stiahnutie: Bioplyn

 

  Logo-EFDR2

 

Bioplynové stanice – cesta k zhodnocovaniu odpadov na Orave

Počiatky bioplynovej techniky v európskom poľnohospodárstve sa zaznamenali až po druhej svetovej vojne. Technická úroveň (zvlášť miešadiel substrátu) a konkurencia nízkych cien ropy však ešte v tom čase
spôsobili útlm záujmu o výrobu bioplynu – aj napriek tomu, že už boli známe výhody lepšej kvality organického hnojiva. Rozvoj výroby bioplynu si vynútila až ropná kríza začiatkom 70. rokov minulého storočia, ako aj rozšírenie hnojového hospodárstva so známymi prednosťami.

V poľnohospodárskej BPS (bioplynovej stanici, najlepšie situovanej priamo v areály farmy, je možné spracovávať hnoj (zmes exkrementov), hnojovicu (zmes exkrementov, vody a zvyškov krmiva) a odpady z rastlinnej výroby. Využitím odpadných materiálov sa odstraňuje zápach na farme a znižujú sa emisie
metánu do ovzdušia. Ďalšou výhodou je, že vznikajúci digestát sa môže využiť ako kvalitné nezapáchajúce hnojivo priamo na farme.

Bioplynový potenciál v hnoji závisí na obsahu sušiny a na zložení a strávení potravy. K hnoju sa môžu
pridať aj zvyšky z kuchyne, použitý rastlinný olej, lístie a pod. Pri využívaní rastlinnej siláže sa čas od času pridáva do fermentora malé množstvo hovädzieho hnoja pre obnovenie bakteriálnej kultúry.

Bioplynové stanice
predstavujú pre poľnohospodárstvo stabilný zdroj príjmu z predaja elektrickej energie do rozvodnej siete, prípadne môžu vzniknutú energiu využívať pre chod družstva, či už elektrinu alebo teplo napríklad na ohrev vody.

 Najlepšie využitie fermentačného odpadu je používať
ho ako organické hnojivo, kvôli nasledovným dôvodom:

  • znížený zápach,
  • pokles emisií skleníkových plynov,
  • znížený obsah patogénov,
  • klíčivosť semien burín,
  • plodiny ľahšie využijú
    živiny,
  • substrát je biologicky stabilizovaný.

V súčasnosti sa v regióne Orava bioplyn v rámci Roľníckeho poľnohospodárskeho družstva využíva len v obci Zuberec. V areáli majú postavenú malú bioplynovú stanicu, čím sú veľmi dobrým príkladom pre
ostané družstvá.

bioplyn

Bioplynové stanice využívajúce biologicky rozložiteľný odpad (BRO) Oravy

Bioplynové stanice zamerané na likvidáciu biologicky rozložiteľných odpadov spravidla nie je možné postaviť pri zdroji vstupnej suroviny, pretože ich spektrum zahrňuje odpady z potravinárskeho priemyslu,
jedálni, potraviny po záruke zo supermarketov, biologicky rozložiteľný komunálny odpad, bitúnkový odpad, zvyšky z údržby mestskej zelene a pod. Z dôvodu mnohých menších rozptýlených zdrojov vstupných surovín je nutné pri plánovaní výstavby týchto BPS počítať so zvýšeným dopravným zaťažením najbližšieho okolia
pri ich zvážaní do BPS.

Príjem vstupnej suroviny (biologicky rozložiteľných odpadov) by mal prebiehať v hermeticky uzatvorenej hale, z ktorej je vysávaný odpadový vzduch vedený do biologických filtrov, kde je zbavovaný zápachu. Je tiež nutné prevádzať dôkladnú kontrolu
prijímaného materiálu, pretože nevhodným zmiešaním niektorých druhov odpadu môže dôjsť k produkcii jedovatých plynov prípadne aj k explózii. Okrem bezpečnostného hľadiska je nutné kontrolovať prijímané odpady aj kvôli prevádzke zložitého biochemického procesu vo vnútri BPS. Odpady spracovávané v týchto
zariadeniach často obsahujú látky jedovaté pre mikroorganizmy využívané vo fermentore, a preto sa musia zodpovedajúcim spôsobom zriediť (v krajných prípadoch je bezpečnejšie určitú várku odpadu odmietnuť).

Výstavba bioplynovej stanice často vyvoláva u obyvateľov žijúcich
v okolí veľkú dávku nevôle z dôvodu očakávaného zápachu. Pokiaľ je však technológia dobre realizovaná a dodržiava sa prevádzkový poriadok, potom je riziko šírenia zápachu do obývaných oblastí minimálne. Niektorí prevádzkovatelia to však nedodržiavajú, využívajú rizikové odpady, aby maximalizovali výrobu bioplynu
a zvýšili tak svoje príjmy. Tieto predsudky spolu s vysokou obstarávacou cenou sú hlavné faktory brzdiace rozvoj bioplynových staníc v našom území.

Podľa novely Zákona o odpadoch, platnej od začiatku roka 2013, vznikla pre samosprávy povinnosť zaviesť triedený zber
biologického odpadu a biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. V meste Tvrdošín sa tento problém vyriešil vybudovaním bioplynovej stanice, ktorá je v blízkosti skládky komunálneho odpadu Jurčov Laz. Na jednom mieste sa tak sústredi likvidácia všetkého odpadu. Bioplynová stanica je do konca roku 2013
v prevádzke. Jedná sa o stanicu, ktorá zahŕňa celý systém spaľovania bioplynu z bioodpadu. Elektrická energia bude dodávaná do distribučnej siete a tepelná využívaná pre vlastnú potrebu a výrobu ekologických peletiek ako kvalitného tuhého paliva.

Spravodaj Tipy na zvládnutie konca vykurovacej sezóny

Na tomto mieste si môžete bezplatne stiahnuť Spravodaj týkajúci sa niekoľkých tipov na ukončenie vykurovacej sezóny  vo vašej stavbe. Je určený všetkým, ktorí sa zaujímajú o nové trendy v oblasti znižovania nákladov na bývanie a nových trendov v
stavebníctve.

06_Tipy na zvládnutie konca vykurovacej sezóny

Solárne lampy Vám dokážu ušetriť až 80% nákladov na energie

Pri osvetlení v exteriéri je často nutné ešte pred výstavbou zvážiť, kam umiestnite elektrické rozvody a káble. Moderné osvetľovacie systémy však v súčasnosti ponúkajú nové možnosti a pokiaľ sa rozhodnete pre
solárne svietidlo, ušetríte značné základy na energiu.

Cieľová skupina

Majitelia chát a rodinných domov so záhradou, altánkom, bazénom príp. jazierkom, obce, správcovia parkov, cintorínov, záhradkárske osady

Vstupná investícia

od 2 EUR v závislosti od vybavenia solárneho svietidla. Lampa s detektorom pohybu stojí od 60 EUR.

Úspora

až 80 % energie

Úsporné žiarivky a LEDky postupne nahrádzajú klasické
žiarovky, ktoré usporia až 80 % elektrickej energie. Samostatnou kategóriou v nových trendoch osvetlenia tvoria solárne lampy. Napríklad v súčasnosti sa stali bežnou súčasťou infraštruktúry v západnej Európe, USA alebo v Ázii, kde ich využívajú dokonca aj pri verejnom osvetlení.

Princíp fungovania

V solárnom svietidle sa nachádza batéria, ktorej životnosť ja až 20 rokov. Dobíja sa pomocou relatívne malého panelu, ktorý upevníte priamo k svietidlu alebo na mieste s dostatočnou intenzitou svetla.
Panel býva spravidla voľne nastaviteľný.

Ani tieň tak nepredstavuje pre solárne svietidlo problém. Stačí, ak je panel prepojený s akumulátorom svetla a je umiestnený na mieste dopadu slnečného žiarenia. Systém so samostatnou solárnou jednotkou,
oddelenou od svetelného zdroja, vám umožní osvetliť priestor, ktorý potrebujete.
Samozrejme, aby svietidlo v priebehu tmy fungovalo dostatočne dlho, akumulátor musí niekoľko hodín čerpať denné svetlo. Pokiaľ sa nabije dostatočne, svietidlo môže svietiť až 12 hodín.

Inštalácia je jednoduchá

Slnečná energia predstavuje prakticky neobmedzený zdroj energie. Solárne svietidlo je tak vo svojej podstate najúspornejší typ osvetlenia, ktoré nepotrebuje k prevádzke žiadnu elektrickú energiu. Jeho inštalácia je
nenáročná, iba ho jednoducho upevníte do zeme alebo na stenu (mnohé stačí do zeme len zapichnúť). Svietidlá sú vyrobené z odolných materiálov a nové technológie garantujú niekoľkoročnú životnosť.
Intenzita svetla je porovnateľná s klasickými záhradnými lampami a okrem toho, že sú ekologické, prinášajú
zaujímavú finančnú úsporu. Treba si však dať pozor na ich umiestnenie, pretože počas dňa by mali načerpať čo najviac denného svetla. Solárny panel by mal preto smerovať na juh.

Senzorové solárne svietidlá

Senzorové svetlá majú infračervené snímače, ktoré vo dne aj v noci registrujú náhle výkyvy tepla spôsobené osobou alebo autom. Po takom impulze sa svetlo automaticky zapne na časový interval, ktorý si pri inštalácii navolíte. Vďaka detektoru pohybu sa zas svietidlo rozsvieti vtedy, ak zaznamená vo
svojom okolí pohyb v tme.

Reguláciou svetla zabezpečíte, že svietidlá nebudú zbytočne aktívne celú noc, ale iba vtedy, keď ich budete skutočne potrebovať. Zamedzíte tým aj vybitiu batérie. Úplne postačí, ak nastavíte záber senzoru na vami požadovanú
vzdialenosť. Niektoré lampy dokážu vďaka viacsenzorovému optickému systému sledovať dokonca uhol 360°, tzn. celé okolie.

Výhody a nevýhody solárnych lámp

Výhody

Nevýhody

  • moderné lampy ponúkajú automatické vypnutie a zapnutie pri stmievaní a rozvidnievaní, resp. pri zaznamenaní pohybu
  • využitie v lokalitách bez elektrickej prípojky
  • nízka spotreba elektrickej
    energie
  • správna orientácia svietidla, resp. solárneho panelu, aby sa zabezpečilo dostatočné nabitie článku

Solárne lampy
môžete použiť tam, kde nie je vybudovaný prívod elektrickej energie. Ide tak o ich veľkú výhodu oproti klasickému osvetleniu. Na niektorých miestach je totiž nákladné zriadiť elektrickú prípojku, a preto je solárne osvetlenie často najvhodnejšou alternatívou.

Niektoré modernejšie modely svietidiel sú vybavené elektrickým adaptérom. Ten sa však používa len v prípade, že by dobíjanie cez solárny panel nebolo postačujúce alebo pokiaľ napätie v batérii klesne pod požadovanú hodnotu.

Solárne lampy aj pre verejné
osvetlenie

Klasickými solárnymi svietidlami možno osvetliť záhradu, záhradné jazierko alebo bazény. Stolové solárne lampy sú vhodné na osvetlenie záhradných altánkov, stolov alebo terás a zabudovaný akumulátor umožní pri plnom nabití až dvanásťhodinovú
prevádzku.

Slnečná energia sa však začína využívať aj pri verejnom osvetlení miest a obcí. Základom solárnych lámp je solárny modul (panel), ktorý dodáva potrebnú energiu. Potrebu dodávky a odberu energie napr. v noci rieši pripojený akumulátor. Princíp
fungovania je teda podobný ako pri osvetlení exteriéru – záhrad, altánkov a bazénov.

Dĺžka samostatnej prevádzky býva pri verejnom osvetlení jedným z najdôležitejších parametrov. Tá závisí nielen od výkonu panelov a kapacity batérie, ale aj od kvality
riadiacej jednotky a príkonu. Práve preto sa tu najčastejšie využíva LED technológia, ktorá i pri spotrebe 10 – 20 W zaistí dostatočné osvetlenie ako tradičné lampy.

Zdroj:
http://www.energia.sk/otazka/obnovitelne-zdroje/solarne-osvetlenie-usetri-az-80-energie/6045/

Viete, ako si vybrať vhodný slnečný kolektor?

Na samom začiatku si musíte poznať odpovede na niekoľko najzákladnejších otázok:

  1. Na čo majú slúžiť? Na ohrev vody alebo
    na prikurovanie?
  2. Aká je spotreba teplej vody v domácnosti?
  3. Aké je optimálne umiestnenie kolektorov?
  4. Aké kolektory sú pre konkrétne riešenie najvhodnejšie?
  5. Aké je nevyhnutné príslušenstvo?
  6. Aký je ročný energetický
    zisk?
  7. Ako zistiť, či sa inštalácia oplatí?

Slnečné žiarenie je ľahko dostupným obnoviteľným zdrojom energie. Jeho využívanie nezaťažuje životné prostredie. Ďalšou výhodou
slnečného žiarenia je jeho rovnomernejšie rozloženie v porovnaní so svetovými zásobami tradičných a vyčerpateľných palív, akými sú ropa, uhlie, zemný plyn. Nevýhodou je mnohonásobne nižšia koncentrácia slnečného žiarenia, čo vedie k nízkej účinnosti premeny energie. Aj preto nemožno zatiaľ na základe doterajších
poznatkov považovať slnečnú energiu za rovnocennú náhradu fosílnych zdrojov.

Pri kolmom dopade slnečných lúčov na zemskú atmosféru dopadne na 1 m² v priemere 1,36 kW žiarenia. Jedná sa o tzv. „slnečnú konštantu“. Časť tohto priameho slnečného žiarenia je pohltená a
rozptýlená v zemskej atmosfére plynmi a aerosólmi a časť je odrazená späť do vesmíru, takže pri bezoblačnom počasí dopadá na zemský povrch žiarenie s výkonom asi 1 kW/m².

V našich zemepisných podmienkach je celková doba slnečného svitu bez oblačnosti zhruba 1200 – 2000 hodín
ročne, v závislosti od výskytu hmiel a inverznej oblačnosti. Intenzita slnečného žiarenia sa počas roka mení. Maximum slnečného žiarenia na Slovensku zaznamenávame v júli, minimum na prelome decembra a januára. Energiu slnka možno reálne využívať 7 až 9 mesiacov v roku na ohrev vody, v jarných a jesenných
mesiacoch aj na prikurovanie. Počas dňa najviac žiarenia dopadá na zem napoludnie, kedy je poloha slnka na oblohe najvyššia a cesta prechádzajúceho slnečného žiarenia cez atmosféru najkratšia. V podmienkach Slovenska sú najlepšie zisky dosahované pri orientácii slnečných kolektorov na juh (juhozápad) s uhlom
sklonu pre celoročnú prevádzku cca 45°, kedy je zaistený optimálny pomer medzi maximálnym využitím žiarenia v zimných mesiacoch, keď je slnko nízko a zníženým výkonom v letných mesiacoch, keď je slnko vysoko. Najmenšie energetické zisky sú v miestach, kde je slnečné žiarenie dopadajúce na kolektory obmedzované,
napríklad v úzkych dolinách v horskom prostredí, na miestach v susedstve tieniacich objektov, ako sú stĺpy, komíny, vysoké stavby a v lokalitách s častou inverziou a hmlistým počasím.

Ako funguje solárny kolektor?

Slnečné žiarenie dopadajúce na absorbér kolektora sa mení na teplo, ktoré sa akumuluje a odovzdáva teplonosnej kvapaline prúdiacej v nerezovom absorbéri kolektora. Naakumulovaná energia je prostredníctvom teplonosného média odovzdávaná zohrievanej vode vo výmenníku. Expanzná nádrž udržiava rovnomerný
tlak a vyrovnáva zmeny objemu kvapaliny. Automatickú prevádzku zabezpečuje elektronické ovládanie, ktoré vypína a zapína obehové čerpadlo. Počas zamračených dní dohrieva vodu elektrické vyhrievacie teleso, kotol alebo iný zdroj tepla.

Na trhu je široká škála solárnych
systémov v rôznych cenách a kvalite. Pri rozhodovaní o kúpe a výpočte návratnosti tepelného solárneho systému je nevyhnutné zohľadniť najmä:

1. životnosť solárneho systému, ktorá sa pri materiáloch používaných v súčasnosti zvyčajne pohybuje v rozmedzí 25 – 30
rokov,

2. obstarávacie náklady celého solárneho systému vrátane inštalácie – závisia od konkrétnej situácie (počet a umiestnenie kolektorov, objem zásobníka, dĺžka pripojovacích potrubí a pod.), bežne sa pohybujú od 2000 € do 4000 €, prípadne viac,

3. prevádzkové náklady sú minimálne, zahŕňajú spotrebu elektriny na pohon obehového čerpadla s výkonom 25 – 40 W cca 6 €/rok a výmenu teplonosnej kvapaliny raz za 6 – 10 rokov v sume cca 100 €,

4. možnosť využitia štátnych dotácií na takéto druhy
OZE.

Zdroj: SIEA/ERDF (http://www.siea.sk/letaky/c-259/ako-vybrat-slnecny-kolektor/)

O projekte Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko – slovenskom prihraničí

Eko-Centrum, o.z. a gmina Oświęcim už pomerne dlhú dobu sledujú a zaznamenávajú čoraz vyšší záujem zo strany samospráv, no aj bežných ľudí o obnoviteľné zdroje energie. Častokrát sa stretávame s
otázkami, ktorý z OZE by bol pre nich ten najvhodnejší, ekonomicky dostupný a rentabilný. Z týchto informácií vyvstal dopyt po zmapovaní využívania a potenciálu obnoviteľných zdrojov energie, o syntézu informácií s touto problematikou jednoducho a prehľadne usporiadanú do ucelenej publikácie, ktorá by
pojednávala o tom, do akej miery sa OZE v prihraničnom regióne využívajú, kde je vhodné umiestniť aký zdroj využívajúci OZE podľa geologických, geografických, klimatických, sociologických, morfologických predpokladov toho – ktorého územia.

Hlavnými aktivitami projektu
budú:

  • Vypracovanie Odbornej expertízy pre uplatnenie potenciálu bioplynových technológií na slovenskej časti poľsko-slovenského prihraničia
  • Vypracovanie Odbornej expertízy pre uplatnenie potenciálu vodnej energie na slovenskej časti územia
    poľsko-slovenského prihraničia
  • Vypracovanie Odbornej expertízy pre uplatnenie technológii na spracovanie a využívanie biomasy vo verejných budovách
  • Vypracovanie Publikácie o možnostiach využívania obnoviteľných zdrojov energie v podmienkach poľsko-slovenského prihraničia (syntéza
    predchádzajúcich expertíz)

Projekt je spolufinancovaný v rámci Euróskeho fondu regionálneho rozvoja, Operačného programu PL – SK 2007-2013, Fondu Mikroprojektov a vlastných zdrojov.

Logo-EFDR2     logo_plsk