Slovenskí vedci vyvinuli nové bioplasty, ktoré sa rozložia aj v pôde či vo vode

Bioplasty zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave majú „druhú generáciu“. Profesor Pavel Alexy a jeho tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie biodegradovateľné plasty inovoval a požiadal o ďalší patent.

Biodegradovateľné plasty budú vďaka vynálezu slovenských vedcov ešte ekologickejšie. Na ich výrobu poslúži použitý fritovací olej a po dobe svojej životnosti sa budú môcť rozkladať nielen na priemyselnom komposte, ale aj na poli či vo vode.

Základom prvej generácie bioplastov, ktoré vedci STU vyvinuli, sú dve zložky – kyselina polymliečna, ktorá sa vyrába zo škrobu a  polyhydroxybutyrát produkovaný baktériami. Stačí Baktériám stačí ako živinu poskytnúť cukor.

Tento bioplast je už v súčasnosti chránený ako úžitkový vzor v SR, je podaná patentová prihláška a patent získal v Európe a v niekoľkých ázijských krajinách. Teraz však na patentové úrady mieri nová prihláška – nabioplast druhej generácie.

Bioplasty sa rozložia aj v mori

„Keď hovoríme o  bioplastoch, rozumieme buď plast vyrobený z obnoviteľných zdrojov surovín alebo biologicky rozložiteľné plasty. Pre prírodu sú, samozrejme, najpriaznivejšie tie, ktoré sú aj z obnoviteľných surovín aj biologicky rozložiteľné, teda nepretrvávajú v prírode ako odpad desiatky rokov. A také sú naše bioplasty,“ vysvetľuje profesor Alexy.

Foto: Profesor Alexy. Zdroj: STU

Bioplasty druhej generácie majú z hľadiska svojho environmentálneho dopadu ďalšie bonusy. Ako zdroj polyhydroxybutyrátu môže poslúžiť použitý fritovací olej, ktorý je dnes nebezpečným odpadom.

„Navyše sa tento bioplast už nerozkladá len v  podmienkach priemyselného kompostu, teda pri teplote 50 a viac stupňov, ale aj v podmienkach domáceho kompostu pri teplote  20 – 30 stupňov a testujeme rozloženie v bežnej pôde a v morskej vode, kde, zdá sa, tiež dokáže degradovať. To môže byť veľkým prínosom, keďže vieme, ako sú naše moria plné plastového odpadu,“ hovorí Alexy.

Kým pri vývoji bioplastu prvej generácie spolupracoval profesor Alexy najmä so Slovenskou akadémiou vied, tento raz intenzívne bolo do spolupráce zapojené brnianske VUT. Tamojší vedci totiž vyvinuli technológiu práve na spracovanie odpadových olejov na polyhydroxytbutyrát.

Dizajnéri už bioplasty využívajú

Tím STU intenzívne spolupracuje s firmami a univerzitami aj pri hľadaní možností ako vynález využiť v praxi. Jednou z ciest  má byť komerčné využitie v spolupráci s výrobcami plastových nádob, príborov, obalových fólií či mučovacích fólií, ktoré sa v poľnohospodárstve kladú na polia, aby udržiavali vlhko a bránili rastu buriny.

„Druhou cestou sú originálne aplikácie v oblasti dizajnu a módy. Chemici tu spolupracujú s dizajnérmi z craftingplastics! studio,“ informovala STU.

Ich nápad využiť bioplasty pri tvorbe rámov slnečných okuliarov získal už Národnú cenu za dizajn 2017 v kategórií Dizajn s pridanou hodnotou. O biodegrdovateľných okuliaroch sme n Odpady-portal.sk priniesli viac v tomto článku.

„Už na škole ma zaujímala práca s udržateľným materiálom. Keď sme spojili s profesorom Alexym, umožnil nám s bioplastom experimentovať,“ hovorí Vlasta Kubušová z craftingplastics! studio.

Foto: Výrobky z bioplastu. Zdroj: STU

„Rozhodli sme sa vyskúšať, do akých aplikácií s dlhšou životnosťou by sa dal použiť. Začali sme s fashion doplnkami, keďže módny priemysel sa považuje za druhý najznečisťujúcejší po ropnom,“ doplnila.

Biodegradovateľné plasty aj v medicíne

Po tom, čo sa dizajnéri zamerali na výrobu pršiplášťov a okuliarových rámov, teraz pracujú na prototypoch nábytku, najmä stoličiek a interiérových doplnkov, termopohárov na kávu použití, zubných kefiek či  ďalších módnych doplnkov, ako sú tašky či textílie.

Treťou cestou pre využitie majú byť medicínske výrobky. Tím STU preto už spolupracuje s Lekárskou fakultou UK a odborníkmi na vývoj implantátov z Technickej univerzity v Košiciach.

„Z bioplastov môžu byť dočasné implantáty pri riešení komplikovaných zlomenín. Výskum prebieha aj v oblasti tkaninového inžinierstva, v laboratóriách by mohli rásť celé náhradné orgány na biopodklade, ktorý sa postupne rozloží,“ informovala STU.

Zdroj: odpady-portal.sk 

Ostrov z odpadkov v Tichom oceáne je trikrát väčší ako Francúzsko

Francúzsko je rozlohou druhou najväčšou krajinou v Európe, ak rátame aj jeho zaoceánske územia. Možno sa pýtaš, prečo ti to oznamujeme, no nechaj nás vysvetliť ti to. Zatiaľ si len predstav, aké obrovské Francúzsko naozaj je.

Teraz si predstav, že sa trikrát zväčší. Taká je totiž rozloha plávajúceho objektu v Tichom oceáne. Nie je to však žiaden nový, prírodný ostrov, ale kopiaci sa odpad, ktorý celkom rýchlo vytvára svoj vlastný ostrov. Podľa najnovších správ je až 16-krát väčší, ako sa pôvodne predpokladalo.

Počas posledných mesiacov si si možno všimol, že mnoho ľudí či organizácií žiada o obmedzenie alebo úplný zákaz používania plastových výrobkov na jedno použitie. Objavenie nového ostrova zo smetí ich len utvrdila v tom, že bojujú za správnu vec a musia konať oveľa radikálnejšie. Nechcú totiž dopustiť, aby sa oceány preplnili miliónmi kusov plastov.

Výskum, ktorý sa zameral na obrovskú plochu smetí v Tichom oceáne, poukazuje na to, že sa v nej nachádza až 79-tisíc ton plastov. Zistili to odborníci na základe prieskumov oblasti z lode aj z lietadla. Sú to práve oni, ktorí sa obávajú, že táto plocha nie je konečná a v budúcnosti bude oveľa väčšia. Práve mikroplasty, ktoré sa nachádzajú v každom z oceánov, sa podieľajú na tom, že ostrov neprestáva rásť.

„Na tomto výskume pracujem už nejakú tú chvíľu a musím povedať, že ma naozaj znepokojuje, čo sa deje,“ povedal Laurent Lebreton pre The Guardian. Práve on stojí na čele tímu, ktorý plastový ostrov skúma.

Našli sme tam veci, pri ktorých sa nám naozaj zastavoval rozum. Nechápali sme, ako sa vôbec mohli dostať do oceána. Je jasne viditeľné, že na tento objekt sa nabaľujú aj ďalšie smeti. Potrebujeme medzinárodnú pomoc, potrebujeme premyslieť a zmeniť využívanie plastov. Situácia sa stále zhoršuje a my musíme konať teraz,“ povedal.

Laurent Lebreton sa tiež podieľa na čistení oceánov so skupinou Ocean Cleanup. Práve oni sa starajú o odstraňovanie odpadu z oceánov a zavádzajú aj obrovské plávajúce bariéry, ktoré majú pomáhať pri zadržiavaní smetí. Zatiaľ však nenašli žiadnu možnosť, ako efektívne minimalizovať obsah mikroplastov.

Na svete existuje niekoľko kampaní, ktoré bojujú za zastavenie používania plastov. Viac ako 200 krajín podpísalo rezolúciu OSN, v ktorej sa zaviazali aj za zastavenie prúdenia plastov do oceánov.

Zdroj: magicseaweed

Správa z konania workshopu 14.5.2015, Oravský Podzámok

Dňa 14.5.2015 sa v obci Oravský Podzámok uskutočnil jeden z workshopov zameraných na správne techniky kompostovania a separovania odpadu. Pozvanie na workshop prijal predseda občianskeho združenia
Ponitrianske združenie obcí pre separovaný zber a nakladanie s odpadmi pán Róbert Bakyta. Združenie zváža odpad z 25 000 domácností 63 obcí, čo predstavuje približne 79 500 obyvateľov a mesačne vyprodukuje niekoľko sto kilogramov kompostu.

Samotný workshop pozostával z teoretických informácií o možnosti zhodnocovania biologicky rozložiteľných odpadov v podmienkach samospráv Slovenska, technologických a technických náležitostí budovania kompostárne, zabezpečenie dodávateľsko – odberateľských vzťahov, ako správne kompost miešať, vlhčiť, aká je ideálna teplota na zabezpečenie rozkladných procesov biomasy, ako správne prekopávať kompost, ako dosiahnuť stály prístup vzduchu do všetkých vrstiev kompostu a podobne. Okrem týchto praktických informácií sme mali možnosť na fotografiách vidieť ako predmetná kompostáreň PZO funguje, ako prebieha proces výroby kompostu, vidieť mechanizmy na drvenie a prekopávanie dovezeného biologického materiálu, taktiež finálny produkt procesu zhodnocovania biologicky rozložiteľných odpadov, ktorý združenie PZO bezodplatne ponúka obyvateľom územia pre vlastnú spotrebu.

workshop