Tetrov hlucháň bije na poplach

Ochranári varujú, že ťažba dreva ohrozuje populáciu vtákov. Slovensko už čelí konaniu pre porušenie európskeho práva. 

Masívna ťažba v slovenských lesoch ničí biotopy, a tým aj populáciu tetrova hlucháňa. Tvrdia to ochranárske organizácie OZ PRALES, slovenská pobočka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) a Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko.

Zároveň upozorňujú, že ich obavy potvrdila aj Európska komisia, ktorá poslala Slovensku v júli formálnu výzvu. Týka sa nedostatočnej ochrany prírody, ktorá spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva.

Ministerstvo životného prostredia reagovalo, že novelu zákona o ochrane prírody, ktorú požadujú ochranári, už pripravuje.

Slovensku chýbajú predpisy

Komisia zverejnila 19. júla pravidelný mesačný súbor rozhodnutí o prípadoch porušenia európskej legislatívy. Slovensko dostalo od exekutívy štyri formálne výzvy, z ktorých jedna sa týka nedostatočnej ochrany prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva.

Na základe európskych smerníc o vtákoch a biotopoch vznikla celoúnijná sieť chránených území Natura 2000. Podľa týchto právnych predpisov sa pred schválením plánov obhospodarovania lesov a ťažby dreva v chránených územiach musia posúdiť ich dôsledky.

V slovenských právnych predpisoch takéto ustanovenia chýbajú, čo podľa európskej exekutívy viedlo k zníženiu stavov populácie tetrova hlucháňa.

Pre hlucháňa môže byť neskoro

Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 počty tetrova hlucháňa klesli o polovicu.

Slovensko podľa informácií Komisie neprijalo pre tento druh osobitné ochranné opatrenia, ktoré sa vyžadujú podľa smernice o vtákoch. Na odpoveď máme dva mesiace. V opačnom prípade sa Komisia môže rozhodnúť, že zašle Slovensku odôvodnené stanovisko.

„To by znamenalo, že Slovensko svojimi krokmi Komisiu nepresvedčilo o dostatočnom riešení uvedených problémov a môže to viesť až ku konaniu pred Súdnym dvorom (Európskej únie). Veríme však, že sa tomuto Slovensko vyhne a prijme kroky skôr, ako o nich bude rozhodovať súd. Takýto súdny proces môže trvať roky, avšak pre záchranu hlucháňa v niektorých územiach v tom čase už môže byť neskoro. Pre jeho záchranu je najvyšší čas konať teraz,“ hovorí Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.

Vláda schválila programy ochrany

„Slovensko komunikuje s Európskou komisiou v tejto záležitosti a v súčasnosti pre ňu pripravujeme stanovisko. Pre korektnosť postupov nezvykneme k formálnym výzvam Komisie poskytovať médiám podrobnejšie informácie,“ reagoval hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Hovorca však dodal, že envirorezort „v posledných dvoch rokoch prijíma konkrétne opatrenia, ktorých cieľom je dôsledne zabezpečiť ochranu ohrozených druhov živočíchov vrátane tetrova hlucháňa ako aj území, na ktorých sa nachádzajú.“

Spresnil, že v posledných mesiacoch vláda schválila celkovo 13 programov starostlivosti o chránené vtáčie územia. „Rovnako minulý rok boli vypracované programy záchrany pre hlucháňa hôrneho, sokola červenonohého a jasoňa červenookého,“ spresnil Ferenčák. Dodal, že ministerstvo chystá novelu zákona o ochrane prírody.

Zdroj: euractiv.sk

Ovzdušie nad Európou možno považovať za znečistené

Z aktualizovaných údajov a informácií, ktoré uverejňuje Európska environmentálna agentúra (EEA), vyplýva, že napriek slabým zlepšeniam znečistenie ovzdušia naďalej prekračuje limity a hodnoty Európskej únie a Svetovej zdravotníckej organizácie. Znečistenie ovzdušia stále predstavuje nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a životné prostredie.

Ako sa uvádza v správe EEA Kvalita ovzdušia v Európe – správa 2018en, k hlavným zdrojom znečistenia v Európe patrí cestná doprava, najmä pokiaľ ide o škodlivé znečisťujúce látky, ako je oxid dusičitý a tuhé častice. Emisie z poľnohospodárstva, energetiky, priemyslu a domácností tiež prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia. V správe sa uvádzajú najnovšie oficiálne údaje o kvalite ovzdušia oznámené v roku 2016 z viac ako 2 500 monitorovacích staníc v celej Európe.

Znečistenie ovzdušia má veľký vplyv na zdravie

Zdravie ľudí najviac poškodzujú tuhé častice (PM), oxid dusičitý (NO2) a prízemný ozón (O3). Najmä v mestských oblastiach sú Európania dlhodobo vystavení negatívnemu vplyvu vysokej koncentrácie látok znečisťujúcich ovzdušie. Znečistenie ovzdušia má veľký dosah aj na ekonomiku, prispieva k skracovaniu života, zvyšovaniu nákladov na zdravotnú starostlivosť a znižovaniu produktivity v celom hospodárstve v podobe stratených pracovných dní kvôli práceneschopnosti v dôsledku zlého zdravotného stavu. Znečistenie ovzdušia negatívne vplýva aj na ekosystémy, poškodzuje pôdu, lesy, jazerá a rieky a znižuje poľnohospodárske výnosy.

Vďaka politikám v minulosti i súčasnosti, ako aj technologickému pokroku sa v znižovaní negatívneho vplyvu zaznamenal pokrok, ktorý je síce pomalý, ale sústavný. Z aktualizovaných odhadov zo správy vyplýva, že koncentrácie častíc PM2.5 zapríčinili približne 422 000 predčasných úmrtí v 41 európskych krajinách v roku 2015, z nich asi k 391 000 došlo v 28 členských štátoch EÚ. Zo širšieho posúdenia po rok 1990 v tohtoročnej správe spätne vyplýva, že ročný počet predčasných úmrtí zapríčinených časticami PM2.5 sa znížil približne o pol milióna, a to zásluhou vykonávania európskych politík v oblasti kvality ovzdušia a zavedenia opatrení na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktoré viedli napríklad k zníženiu emisií z automobilov, priemyslu a energetiky.

Ďalšie hlavné zistenia

Tuhé častice: Pokiaľ ide o častice PM2.5 (tuhé častice s priemerom 2,5 mikrometrov alebo menej), percentuálny podiel mestského obyvateľstva v EÚ-28 vystaveného týmto časticiam bol v roku 2016 na úrovni 6 %, čo je pokles oproti 7 % v predchádzajúcom roku. Približne 74 % mestského obyvateľstva EÚ však bolo vystavených koncentráciám vyšším ako je prísnejšia hodnota v usmerneniach WHO. Podľa odhadov v roku 2015 v dôsledku vystavenia časticiam PM2,5 predčasne zomrelo 422 000 osôb v 41 krajinách.

Oxid dusičitý: Ročná limitná hodnota pre NO2 sa v celej Európe stále výrazne prekračuje. V roku 2016 žilo 7 % mestského obyvateľstva EÚ-28 v oblastiach s koncentráciami presahujúcimi ročnú limitnú hodnotu EÚ a hodnotu podľa usmernení WHO. Je to pokles oproti 9 % v roku 2015. Podľa odhadov v roku 2015 v dôsledku vystavenia NO2predčasne zomrelo 79 000 osôb v 41 európskych krajinách.

Prízemný ozón: Približne 12 % mestského obyvateľstva EÚ-28 bolo vystavených úrovniam O3 vyšším ako cieľová hodnota EÚ v roku 2016, čo predstavuje významný pokles oproti roku 2015 (30 %). Percentuálny podiel je však stále vyšší ako 7 % zaznamenaných v roku 2014. Približne 98 % bolo vystavených takej úrovni týchto častíc, ktorá presahuje prísnejšiu hodnotu podľa usmernení WHO. Odhaduje sa, že v roku 2015 predčasne zomrelo 17 700 osôb v 41 európskych krajinách v dôsledku vystavenia ozónu.

Nové vydanie publikácie EEA Briefing, v ktorej sa vysvetľuje posudzovanie zdravotných rizík 

Publikácia Posudzovanie zdravotných rizík v dôsledku znečistenia ovzdušia EEAen, ktorá bola tiež dnes uverejnená, prináša podrobný prehľad spôsobu, akým EEA pripravuje ročný odhad vplyvu kvality ovzdušia na zdravie, kde sa kvantifikuje vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie obyvateľstva.

Znečistenie ovzdušia vplýva na zdravie rôznorodo, od zápalu pľúc až po predčasné úmrtia. Pri posudzovaní zdravotných rizík agentúra vybrala úmrtnosť ako kvantifikovateľný zdravotný dôsledok, keďže sa dá najspoľahlivejšie preukázať. Úmrtnosť v dôsledku vystavenia znečistenému ovzdušiu sa definuje ako „predčasné úmrtie“ a ako „stratené roky života“. Pod odhadovanými vplyvmi na zdravie sa v správe agentúry o kvalite ovzdušia rozumejú také vplyvy, ktoré je možné pripísať vystaveniu PM2,5, NO2 a O3 v Európe v roku 2015. Odhady vychádzajú z informácií o znečistení ovzdušia, demografických údajov a vzťahu medzi vystavením koncentráciám znečisťujúcich látok a konkrétnymi výsledkami v oblasti zdravia. Odhady poskytujú mieru všeobecného vplyvu znečistenia ovzdušia v rámci danej populácie a napríklad nemôžu byť pripísané konkrétnym osobám, ktoré žijú na určitom geografickom mieste.

Poznámka k odhadom predčasných úmrtí

Vplyvy odhadované pre rôzne znečisťujúce látky sa nemôžu jednoducho spočítať na určenie odhadovaného celkového vplyvu na zdravie, ktorý možno pripísať vystaveniu. Napríklad: keďže koncentrácie PM2.5 a NO2 (niekedy významne) úzko súvisia, ich odhadované vplyvy nemožno sčítať, lebo by to mohlo viesť k dvojitému započítaniu.

Zdroj: eea.europa.eu

Prerastajú nám plasty cez hlavu?

Už aj veľké spoločnosti si uvedomujú nebezpečenstvo a svoju zodpovednosť. Preto prišli s iniciatívou v prospech masívnejšej recyklácie.

Viac ako 40 popredných spoločností, ktoré vo svojom biznise využívajú plasty, sa dalo dokopy, aby presadili nový plán na riešenie problému plastového odpadu. Podľa tohto plánu by sa recyklácia plastových obalov mala v globálnom meradle zvýšiť zo súčasných 14 na 70 percent.
Ambiciózny plán, rozpracovaný v štúdii Nová plastová ekonomika: ako podnietiť činy (The New Plastics Economy: Catalysing Action), predstavili Svetové ekonomické fórum a nadácia Ellen MacArthurovej v predvečer výročného zasadania WEF v Davose.

Lepšie využívať a recyklovať

Závery uvedenej štúdie načrtávajú chmúrnu perspektívu: ak nebudú prijaté žiadne opatrenia, môže byť do roku 2050 v oceánoch viac plastu – vzhľadom na hmotnosť – ako rýb. Na druhej strane, štúdia ponúka globálnemu plastovému priemyslu transformačnú stratégiu vedúcu k používaniu vhodnejších obalov a vyššej miere recyklácie. K podstatným záverom patrí, že:
● 20 % plastových obalov by mohlo byť opakovane použiteľných, a to bez dodatočných nákladov – napríklad náhradou jednorazových vreciek alternatívami na opakované použitie alebo zavedením inovatívnych modelov dopĺňateľných obalov.
● Ďalších 50 % plastových obalov by mohlo byť ekonomicky výhodne recyklovaných – vďaka lepšej konštrukcii a systémov ich manažovania po použití. (To by prinieslo dodatočný zisk 90 až 140 dolárov na tonu zmesového plastu.)
● Zvyšných 30 % plastových obalov sa bez podstatného redizajnu a inovácií nebude dať recyklovať; ekvivalent 10 miliárd vriec na odpadky ročne pôjde na skládky a do spaľovní.

Najvyšší čas spojiť sily

Načrtnutý plán je súčasťou iniciatívy Nová plastová ekonomika z mája 2016, ktorá je výsledkom projektu MainStream – širokej medzisektorovej spolupráce, vedenej WEF a nadáciou Ellen MacArthurovej. Jej zakladateľka dobre pozná stav, v akom sú svetové moria; je úspešnou diaľkovou jachtárkou, ktorá niekoľkokrát oboplávala zemeguľu, s posádkou aj sólo. Po ukončení športovej kariéry sa venuje filantropii. „Iniciatíva Nová plastová ekonomika získala širokú podporu. V celom odvetví vidíme výraznú počiatočnú dynamiku a zhodu v nasmerovaní opatrení,“ konštatovala Ellen MacArthurová, ktorej britská kráľovná udelila titul Dame (ekvivalent titulu Sir). „Naša iniciatíva poskytuje jasný plán na prepracovanie globálneho plastového systému a dláždi cestu pre spoločné postupy,“ dodala.
V iniciatíve sa vôbec po prvýkrát združujú popredné subjekty reprezentujúce jednotlivé sektory globálneho plastového priemyslu: výrobcovia chemikálií, výrobcovia obalov a spotrebných produktov, maloobchodníci, miestne úrady, recyklačné organizácie. Tí všetci chcú nájsť efektívnejší systém využívania plastov.
Iniciatíva sa počas najbližšieho roka sústredí na zásadné inovácie. Prvými krokmi majú byť dve globálne inovačné výzvy: rozbehnúť zavádzanie nových materiálov a formátov balenia a začať vytvárať súbor globálnych štandardov („Globálny plastový protokol“) pre obaly. Spoločné projekty zúčastnených firiem a miest sa zároveň zamerajú na systémy recyklácie.

Vyššie výnosy, nižšie náklady, lepšie parametre

„Toto by mohlo spustiť systémovú zmenu,“ myslí si Dominic Waughray, riaditeľ pre oblasť verejno-súkromného partnerstva vo WEF. Predložený plán by podľa neho mohol vyvolať posun v celom (nezdravom) systéme a pritom otvoriť nové podnikateľské príležitosti v objeme miliárd dolárov. „Kľúčom je zhoda pozdĺž celého reťazca a medzi vereným a súkromným sektorom,“ zdôrazňuje.
Pre začiatok netreba až tak veľa. „Menšie zmeny týkajúce sa materiálov, formátov, spracovania môžu spraviť ekonomiku recyklácie životaschopnou,“ verí Martin M. Stuchtey, profesor pre stratégiu a riadenie zdrojov Univerzity v Innsbrucku. „Tak sa dostaneme do pozitívnej špirály vyšších ziskov, nižších nákladov a lepších konštrukcií.“

Zdroj: goodwill.eu.sk

Domácnosti na kúpu malého OZE dostanú ďalších 14 miliónov

V súčasnosti Slovenská inovačná a energetická agentúra už preplatila domácnostiam viac ako 11 tisíc poukážok za 24,6 milióna eur.

Slovenské domácnosti si v budúcom roku rozdelia na kúpu a inštaláciu malého obnoviteľného zdroja energií podporu vo výške 14 miliónov eur. V súčasnosti Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) už preplatila domácnostiam viac ako 11 tisíc poukážok za 24,6 milióna eur. „Momentálne je celkový inštalovaný výkon zariadení pri preplatených poukážkach 77 megawattov. Na kotly na biomasu z toho pripadá 30 megawattov, hoci podporených bolo len necelých 1 300 kusov. Najväčší prínos k hlavnému cieľu projektu tak majú práve kotly na biomasu, pri ktorých je príspevok na jeden inštalovaný kilowatt najnižší,“ uviedol vedúci oddelenia komunikácie Stanislav Jurikovič.

Harmonogram kôl

SIEA zverejnila harmonogram plánovaných kôl projektu Zelená domácnostiam na prvý štvrťrok budúceho roka. V prvom štvrťroku budú vyhlásené štyri kolá s poukážkami za viac ako sedem miliónov eur. „Ako prvé je plánované na 23. januára kolo zamerané na podporu inštalácie fotovoltických panelov v mimobratislavských regiónoch,“ podotkol Jurikovič. Nasledovať budú dve kolá na podporu inštalácií slnečných kolektorov a tepelných čerpadiel. „Na 13. marca je naplánované kolo, v rámci ktorého bude možné požiadať iba o príspevky na inštaláciu kotlov na biomasu v mimobratislavských regiónoch,“ dodal Jurikovič.

Dve zmeny

Pri poukážkach vydávaných v roku 2018 nastanú vo všeobecných podmienkach projektu dve zmeny, ktoré sa budú týkať záujemcov o podporu inštalácií fotovoltických panelov. Na základe aktualizácie sadzieb podpory podľa trhových cien v roku 2017 je znížený príspevok na prvý inštalovaný kilowatt výkonu fotovoltických panelov o 100 eur na tisíc eur. „Okrem toho bude pri všetkých fotovoltických inštaláciách nutné predložiť kópiu oznámenia o uvedení malého zdroja do prevádzky, ktoré majú výrobcovia elektriny odosielať distribučným spoločnostiam,“ dodal Jurikovič.

Harmonogram na druhý štvrťrok SIEA zverejní v najbližších mesiacoch. „Plán je vyhlásiť ešte jedno fotovoltické kolo. Poukážky na tepelné zariadenia bude možné získať vo viacerých kolách v apríli až júni. V druhom polroku je zámer už len dokončovať inštalácie, aby mohli byť na jeseň preplatené posledné poukážky, keďže pilotný projekt v roku 2018 končí,“ uzavrel Jurikovič.

V Anglicku spustili najväčšie veterné turbíny na svete

Turbíny vysoké ako televízna veža na Kamzíku s rozpätím bezmála 80 metrov. Najväčšie veterné turbíny na svete uviedli do prevádzky pri pobreží britských ostrovov v blízkosti Liverpoolu.

Veternú farmu vybudovala dánska Dong Energy spolu s PKA a KIRBI A/S. Celkovo 32 veterných turbín s výkonom osem megawattov by malo produkovať dostatok veternej energie na zásobovanie takmer štvrť milióna britských domácností. Ide o vôbec prvé využitie obrích MHI Vestas turbín.

„Rozvíjanie technológií týmto smerom znižuje cenu elektriny z offshore veterných fariem a pomôže viac presadiť offshore veternú energiu všade vo svete,“ povedal Henrik Poulsen, výkonný riaditeľ Dong Energy. Podľa portálu Engadget.com sa spoločnosť rozhodla vybudovať veternú farmu Burbo Bank práve vo vodách Veľkej Británie kvôli štedrej podpore a reguláciám nakloneným obnoviteľným zdrojom.

Londýnska vláda však na spoločnosti podnikajúce vo veternej energetike tlačí, aby hľadali viac spôsobov ako znižovať náklady, ak chcú, aby štedrá podpora zo strany štátu pokračovala, pripomenul The Guardian. A práve snaha znižovať náklady mala byť hlavným dôvodom sa Dong Eenrgy rozhodla vybudovať menší počet rekordne veľkých a výkonných turbín. Ako spoločnosť uviedla, jediná veterná turbína by mala byť schopná produkovať viac energie ako celá Vindeby, prvá veterná offshore farma vybodovaná pred 25 rokmi v Dánsku.

veterne turbiny

Foto: Burbo Bank (Dong Energy)

„Ak sa vrátime v čase o štyri či päť rokov nazad, táto technologická úroveň bola pokladaná za mimoriadne ambicióznu. Teraz však turbíny vidíme reálne zaradené do komerčnej prevádzky. Je veľmi ťažké povedať, kam sa takto napokon dostaneme,“ povedal Benj Sykes, riaditeľ Dong Eenrgy pre veternú energetiku v Británii.

„Hovoríme už o potrebe zvýšiť súčasné rozpätie výkonu turbín na 12GW až 15GW, čo by prispelo k ďalšiemu znižovaniu nákladov. Myslím, že takéto turbíny sa objavia už čoskoro, nevieme však od koho či kedy,“ dodal.

Okrem najväčších veterných turbín na svete by mal byť v najbližších rokoch v Británii prelomený v segmente veternej energetiky i ďalší rekord. Hornsea Project Two síce bude tvorený väčším počtom menších turbín, malo byť však ísť o vôbec najväčšiu offshore veternú farmu v globálnom meradle.

Farmu pri anglickom pobreží bude tvoriť celkovo 300 turbín s inštalovaným výkonom až 1,6 gigawattov. Výstavba komplexu podľa vládnych odhadov vytvorí takmer 2000 pracovných miest a pri prevádzke farmy by malo nájsť zamestnanie dlhodobo až 580 ľudí.

Hornsea Project Two má byť podľa plánov investora hotový do roku 2020 a bude produkovať objem energie, ktorá pokryje spotrebu až 1,6 milióna britských domácností.

Spojené kráľovstvo patrí k dominantným hráčom v oblasti offshore veterných elektrární. Celkový inštalovaný výkon offshore veternej energie v Británii už prevyšuje päť gigawattov. Do piatich rokov by sa mal navyše výkon i vďaka novému megaprojektu zdvojnásobiť.

ZDROJ:

Dong Energy

 

Energeticky nezávislý domček Ecocapsule ide do výroby. Navrhli ho slovenskí architekti

Kapsula, ktorá je plne mobilná a energeticky nezávislá, sa zrodila ako nápad dvojice slovenských architektov, Tomáša Žáčka a Sone Pohlovej. Nápad, ktorý pred dvoma rokmi obletel viaceré svetové médiá však ako senzácia neskončila. Vďaka stovkám záloh a prvým uhradeným zálohám Ecocapsule smeruje do výroby.

„Neboli sme pripravení na takúto reakciu. Začali sme v malom, no teraz musíme náš model prehodnotiť,“ povedal Žáček pre CNN. Dvojica architektov založila firmu Ecocapsule v júni 2015.

Energiu dodávajú veterná turbína a solárne panely

Všetku energiu, ktorú miniatúrny domček potrebuje pre svoje fungovanie, Ecocapsule získava z obnoviteľných zdrojov. Spolieha sa pritom na 4,5-metrovú veternú turbínu s inštalovaným výkonom 750W a 600-wattové solárne panely na svojej streche. Smart Home System pritom podľa predpovede počasia vopred vyhodnocuje, koľko energie veterná turbína a solárne panely vyprodukujú.

Vyprodukovaná energia sa v Ecocapsule skladuje v batérii s kapacitou 10kWh, vďaka ktorej by domček nemal zostať bez prúdu, ani ak produkcii energie z OZE nebude priať počasie. „V prípade dostupnosti sietí sa batérie sa dajú dobiť jednoducho – Ecocapsule má integrovanú káblovú prípojku na 220V,“ povedal pre Energie-portal.sk riaditeľ komunikácie Ecocapsule, Matej Gyárfáš.

„Momentálne intenzívne spolupracujeme s niekoľkými spoločnosťami na zbere a spracovaní dát, potrebných na vyhodnotenie jednotlivých lokalít a časových období roka, aby sme spoľahlivo vedeli predikovať nároky Ecocapsule na jednotlivé zdroje energie. Komplexné informácie budeme mať k dispozícii počas leta tohto roku,“ upresnil Gyárfáš.

Mená dodávateľov solárnych panelov, veterných turbín a batérií nám však kvôli zmluvnej mlčanlivosti prezradiť nemohol. „Tieto informácie budeme môcť zverejniť najskôr v júni tohto roku,“ uviedol Gyárfáš.

Kapsulu ponúkajú za 80 000 eur

Okrem toho, že všetka energia Ecocapsule pochádza z obnoviteľných zdrojov, miniatúrne obydlie má byť po energetickej stránke mimoriadne šetrné. Osvetlenie v ňom zabezpečujú 12V LED žiarovky. Zariadenie domčeka s rozmermi iba 4,45×2,25×2,55 metrov môže byť na požiadanie zákazníka doplnené o miniatúrnu chladničku a práčku.

Vykurovanie Ecocapsule zabezpečuje podlahové kúrenie a obytná kapsula podľa dvojice architektov dokáže poskytnúť komfortné ubytovanie pre dvoch ľudí minimálne do teploty -15 stupňov Celzia. Súčasťou druhej generácie Ecocapsule má byť i vysoko účinná klimatizácia.

Ecocapsule

Obytnú kapsulu bratislavská firma v súčasnosti ponúka za 79 900 eur bez DPH. Po dodaní prvých 50 kusov a rozbehnutí výroby by sa však cena mala o niečo znížiť. Dvojica architektov sa v najbližšej dobe malého záujmu o obytnú kapsulu neobáva.

 „Veľa takých, ktorí cestujú po Amerike, Európe či po Ázii, sa vďaka Ecocapsule nebudú musieť zastavovať v kempe po elektrinu. Nemusia si plánovať cestu, môžu zastaviť kdekoľvek. Takisto majú o domček záujem milovníci prírody. Ak chcú ísť do odľahlých kútov, kde nie je prístup k energiám, je to pre nich riešenie,“ povedala Pohlová v rozhovore pre Denník N.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.

Obnoviteľné zdroje energie pokrývali takmer 17 % spotreby v EÚ

Cieľom Slovenska je dosiahnuť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe do roku 2020 na úrovni 14 %, pričom už v roku 2015 sa dostalo na úroveň 12,9 %.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v rámci 28-člennej Európskej únie bol v roku 2015 na úrovni 16,7 %. Vyplýva to z odhadu, ktorý v utorok zverejnil štatistický úrad EÚ Eurostat. V roku 2004, kedy mal Eurostat takéto údaje k dispozícii prvýkrát, bol podiel energie z obnoviteľných zdrojov 8,5 %, čiže do roku 2015 sa takmer zdvojnásobil. Cieľom EÚ je dosiahnuť do roku 2020 podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie na úrovni 20 %.

Jednotlivé štáty EÚ však majú do roku 2020 rôzne ciele vzhľadom na rozdielnu štartovaciu pozíciu, potenciál obnoviteľných zdrojov a ekonomický výkon krajiny. Jedenásť krajín EÚ už svoje ciele splnilo, a to Bulharsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Chorvátsko, Taliansko, Litva, Maďarsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko. Napríklad cieľom Bulharska bolo dosiahnuť do roku 2020 podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe na úrovni 16 %, ale už v roku 2015 sa dostalo na hranicu 18,2 %. Podobne Česko malo za cieľ dostať sa do roku 2020 na úroveň 13 %, ale už v roku 2015 dosiahlo podiel 15,1 %.

Cieľom Slovenska je dosiahnuť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe na úrovni 14 %, pričom už v roku 2015 sa dostalo na úroveň 12,9 %. Blízko k svojmu cieľu je aj Rakúsko, ktoré chce do roku 2020 dosiahnuť podiel 34 %, pričom už v roku 2015 bolo na úrovni 33 %.

Najvyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe malo v roku 2015 Švédsko (53,9 %), po ktorom nasledovali Fínsko (39,3 %), Lotyšsko (37,6 %), Rakúsko (33 %) a Dánsko (30,8 %). Najnižší podiel bol v roku 2015 v Luxembursku a na Malte (zhodne 5 %), v Holandsku (5,8 %), Belgicku (7,9 %) a vo Veľkej Británii (8,2 %).

ZAUJÍMAVOSTI: Desať faktov, ktoré ste možno nevedeli o solárnej energii

Najväčšou výhodou solárnej energie je fakt, že neznečistuje životné prostredie.

Väčšine ľudí asi netreba nijak špeciálne predstavovať, čo je to solárna energia. Je to energia získaná zo slnečného žiarenia a jeden z najdôležitejších zdrojov energie pre všetky živé formy. Na rozdiel od fosílnych palív je to obnoviteľný zdroj energie.Najväčšou výhodou solárnej energie je fakt, že neznečisťuje životné prostredie. Je jedným z najčistejších zdrojov energie. Nevýhodou solárnej energie je skutočnosť, že ju nemožno využívať v noci a množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na Zem závisí od miesta, času, ročného obdobia a konkrétneho počasia.

Nižšie nájdete desať zaujímavých faktov o solárnej energii, ktoré ste možno doposiaľ nepoznali.

  1. Solárna energia pozostáva zo žiarivého tepla a slnečného svetla. Možno ju rozdeliť na aktívnu a pasívnu. Fotovoltaické a solárne termálne kolektory zachytávajúce solárnu energiu sú príkladmi aktívnych solárnych technológií. Pasívne technológie zahŕňajú konštrukčné miestnosti, ktorých úlohou je zlepšovať prúdenie vzduchu a rozdeliť priestor tak, aby doň prenikalo slnečné žiarenie.
  2. Solárna energia má však aj iné využitie. Pomocou fotosyntézy ju premieňajú zelené rastliny na chemickú energiu, ktorá vytvára biologickú hmotu vytvárajúcu fosílne palivá.
  3. Jedným z najvzrušujúcejších spôsobov využitia solárnej energie je jej premena na elektrickú energiu. Môže sa meniť pomocou fotovoltaických technológií (priama metóda) alebo ostať v podobe koncentrovanej solárnej energie (nepriama metóda).
  4. Tepelné skladovacie systémy dokážu skladovať solárnu energiu vo forme tepla. Používajú sa na to rôzne materiály ako kamene, zem či voda.
  5. Ropná kríza v roku 1970 odhalila citlivú stránku fosílnych palív ako potenciálnych zdrojov energie pre celý svet. Už niekedy v tom čase sa tak začal rozmach v sektore zdrojov obnoviteľných energií.
  6. Solárna energia je považovaná za budúcnosť alternatívnych zdrojov energie. Je to najmä z toho dôvodu, že neznečisťuje životné prostredie a pomáha v boji so skleníkovým efektom, ktorý bol vytvorený využívaním fosílnych palív.
  7. Viaceré krajiny využívajú solárnu energiu pri svojich vesmírnych misiách ako pohon vesmírnych lodí.
  8. Na Zem dopadá približne 1 366 wattov priamej solárnej radiácie na jeden meter štvorcový. Najväčší solárny komplex sa v súčasnosti nachádza v indickom meste Kamuthi a v štáte Tamil Nadu.
  9. Solárna energia nie je hlučná. Nemá žiadne pohyblivé časti a jej získavanie si nevyžaduje žiadny dodatočný pohon.
  10. Solárna energia je využívaná už viac ako 2 700 rokov. Už v roku 700 pred naším letopočtom využívali ľudia sklenené okuliare na výrobu ohňa pomocou slnečných lúčov.

Americkí vedci nedávno prekvapili zaujímavým zistením, ktoré by mohlo pomôcť pri skladovaní nahromadenej solárnej energie. V nedávnej štúdii naznačili, že teplo zachytené počas letných dní solárnymi kolektormi by mohlo byť uskladnené v pôde alebo v skalách a v zime by sa využívalo na vykurovanie domácností, čo by odstránilo problém s ročnými obdobiami. Budúcnosť v sektore zdrojov obnoviteľných zdrojov energií zrejme ešte neraz prekvapí.

Pôvodný článok nájdete na TEJTO STRÁNKE

Reportáž Rádiovíkendu RTVS o náučných chodníkoch

Dňa 24.4.2014 absolvoval projektový manažér občianskeho združenia Eko-Centrum, Tomáš Moravčík krátku prechádzku po hruštínskom náučnom chodníku spolu s redaktorom Rádiovíkendu Rádia Slovensko Erikom Šimoňákom. Hlavnou témou boli vybudované náučné chodníky v rámci realizovaného projektu Záchrana prírodného dedičstva v česko-slovenskom prihraničí. Okrem informácií o budovaní náučných chodníkoch bol priestor aj na komplexnejšie predstavenie iných, rovnako dôležitých aktivít a partnerov realizovaného projektu, ktorými boli ekotábory, čistiace práce v extravilánoch obcí, likvidovanie čiernych skládok, vysádzanie sadeníc stromčekov, budovanie mobiliárov na trasách náučných chodníkov a podobne.

Príspevoko bol odvysielaný dňa 26.4.2014 v relácii Rádiovíkend.