Vplyv vodných diel na riečne biotopy

So zvyšovaním intenzity ekonomickej aktivity človeka sa voda stáva čoraz reálnejším limitujúcim činiteľom rozvoja spoločnosti. Existencia ľudstva závisí aj napriek všestrannému technickému pokroku a civilizačnej
úrovni hlavne od zachovania obnoviteľných prírodných zdrojov ako aj racionálneho využívania a nahradzovania neobnoviteľných prírodných zdrojov. Je nepochybné, že časť týchto zdrojov bude nenávratne exploatovaná. U nevyčerpateľných zdrojov (patrí tu aj voda) toto nebezpečenstvo nehrozí pokiaľ ide o samotnú
materiálnu podstatu, avšak vplyvom sústavného poškodzovania sa môže podstatne obmedziť jej využiteľnosť.

Pre normálne fungovanie riečneho ekosystému je nevyhnutné zachovanie riečneho kontinua, teda pozdĺžnej spojitosti jednotlivých úsekov vodného toku. Mnohé druhy rýb
migrujú a preto je dôležité, aby v riekach neboli bariéry, ktoré by im v tom bránili. Je tu ale aj iný, už menej známy dôvod. Hlavným energetickým zdrojom riečnych ekosystémov je v ich horných častiach lístie, ktoré sa do riek dostáva z brehových porastov. Riečny ekosystém si nevystačí s tým, čo sám vyprodukuje
v procese fotosyntézy, napr. riasy či machy, ale je energeticky závislý od prísunu energie (viazanej v lístí) zo suchozemského prostredia. Lístie, ktoré sa dostane do vodného toku, je postupne organizmami, hlavne živočíchmi, žijúcimi na dne vodných tokov (tzv. drviče), rozdrobované a konzumované. Postupne
sa mení z hrubého detritu na jemnejší detrit, a ten je transportovaný vodným tokom do nižších úsekov, kde sa ním živia iné živočíchy (tzv. zberače). Tie, ktoré žijú z tohto rozdrobeného a transportovaného lístia sú teda závislé od toho, čo sa deje v toku nad miestom kde žijú. Výstavba vodného diela na vodnom
toku tieto procesy naruší. Detrit, ktorý by sa za normálnych podmienok dostal po prúde oveľa nižšie, je zachytený vo vodných nádržiach. Tu sa ukladá na dne a za istých okolností môže zhoršovať kvalitu vody no hlavne, chýba organizmom v toku pod nádržou. V prípade vybudovania vodných diel viacerých za sebou nemá
vodný tok šancu tieto straty nahradiť. A hlavne ak sa vyrúbu brehové porasty, napr. v rámci tzv. protipovodňového opatrenia. V praxi sa to prejaví nižšou produkciou rôznych drobných živočíchov, ktoré sa na dne živia transportovaným detritom. Tie sú zasa potravou iných rýb, takže v konečnom dôsledku sa vplyv
vodného diela prejaví napríklad nižšími úlovkami rýb.

Pri vybudovaní vodného diela ide taktiež o narušenie migračných trás rýb, pretože mnohé druhy v čase rozmnožovania plávajú proti prúdu a do prítokov, kde sa neresia. Niektoré, napr. úhory, plávajú dole prúdom. Rybovody
sú síce riešením, avšak môže sa stať, že keď sa ryby nimi dostanú nad hať, stratia v stojatej vode orientáciu, keďže tu neexistuje prúd, pomocou ktorého by sa orientovali.

Vo vode nad haťami sa ukladajú anorganické sedimenty (štrky, piesky, íly), ktoré následne chýbajú
v koryte pod nádržou (vzniká efekt tzv. hladnej vody). Voda zbavená sedimentov má stále energiu na erodovanie dna vodného toku. Keďže odnášaný materiál nie je dopĺňaný materiálom prinášaným z vyšších častí toku, rieka sa zarezáva. Rieky v podhorských úsekoch zvyčajne tečú na svojich náplavoch
v riečnej nive. Hladina podzemnej vody je plytko pod povrchom, a je spojená s hladinou vody vo vodnom toku. Ten ak sa zarezáva, klesá aj hladina podzemnej vody v riečnej nive. Pôvodne vlhká niva s dobre zavodnenými pôdami a mokraďami sa vysúša, mokrade sa menia na step, či lesostep. Namiesto topoľov a vŕb
nastupujú šípky, trnky, hlohy, agáty.

Vo vodných nádržiach sa mení aj teplota vody. V prípade hatí MVE je doba zdržania vody relatívne krátka, takže voda sa v lete iba viac zohreje. V prípade väčších nádrží, kde je doba zdržania vody dostatočne dlhá, sa
vytvárajú podmienky ako v jazerách. Voda má vlastnosť, že s rastúcou teplotou, klesá jej hustota. Teplá voda je teda ľahšia, drží sa hore. Zmeny teploty úplne menia spoločenstvo organizmov pod nádržou. Priehrady menia aj zloženie potravy dostupnej vodným živočíchom. Ak je nádrž dosť veľká na to,
aby sa v nej vytvorili podmienky podobné jazeru, vytvára sa v nej planktón.

Vplyvy vodných tokov na biotopy:

Zmena vodného režimu

o    stojatá voda a jej režim preferujú druhové zloženie generalistov na úkor špecialistov,

o    migrácia druhu, či už v rámci toku, alebo pre ryby, ktoré migrujú z morí do vrchných častí tokov a/alebo naopak je obmedzená až
znemožnená,

o    rozdrobenie populácie, zníženie genetickej biodiverzity.

Pohyb živín hore a dole po toku

o    narúšanie
potravinového reťazca vymiznutím migrujúcich druhov, ktoré prinášajú živiny,

o    sedimentácia koloidov a pevných častíc nesených prúdom.

Zmena hladiny podzemnej vody

o  mení sa druhové zloženie rastlinstva, podmáčané pôdy vyhovujú rastlinám prispôsobeným periodickým záplavám/koreňom ponoreným vo vode.

Zabratie veľkého územia na úkor
pôvodných biotopov

o  strata porastov okolo brehov riek.